|
Jadrová
elektronika
|
|
|
Obr. m-6a.
Použitie predzosilňovača na spoločné zosilnenie signálu jednak pre
časovú
analýzu ("rýchly" výstup - output1) ako aj pre meranie energie
("pomalý"
výstup -output2). |
|
Obr. m-6b
Rozdielne tvary
impulzov na výstupoch
predzosilňovača:
output1 - pre
časovú analýzu (B,
D),
output2 - pre
spektrometriu (A,
C)
|
Vo väčšine
spektrometrických detektorov
má signál na výstupe detektora malú amplitúdu a treba ho zosilniť.
Obrázok
m-6a ilustruje typické zapojenie detektora so zosilňovačom pre časové a
spektrometrické meranie v jadrovo - fyzikálnom experimente. Tak
napríklad
polovodičový detektor (potrebná energia na vytvorenie páru elektrón –
diera
je wed~°3eV) s vlastnou kapacitou Cd=20pF a
parazitnou
montážnou kapacitou Cp=20pF môže mať na výstupe maximálnu
amplitúdu:
U=Q/(Cd+Cp)=0,457.10-7/[(20+25).10-12]=1,02mV/MeV.
V ionizačnej komore so
vzduchovou náplňou
(potrebná energia na vytvorenie páru elektrón – kladný ión je wie~°25eV)
je ešte o rád (wie/wed) menšia. V
proporcionálnom
detektore využívajúcom plynové zosilnenie je amplitúda väčšia 103-105
krát, vo fotonásobiči je typické zosilnenie 107- 108
a signál už má vhodnú amplitúdu pre analógové spracovanie signálu.
Amplitúda impulzu
z detektora
je väčšinou úmerná energii prelietavajúcej častice alebo kvanta.
Čelo
impulzu z detektora má trvanie, ktoré zodpovedá trvaniu zberu
nosičov
náboja (napr. v polovodičovom detektore od 1 do 100ns, v plynových
detektoroch od stoviek nanosekúnd do niekoľko mikrosekúnd).
|
|
Obr.
m-7 Nábojový zosilňovač (integrátor) a jeho náhradný obvod z
hľadiska
funkcie integrátora. (Odpor RF má len pomocnú funkciu pri
stabilizácii
jednosmerného zosilnenia a pri vybíjaní kondenzátora CF). |
Nábojovocitlivý(alebo
aj kratšie
nábojový) predzosilňovač musí
integrovať vstupný náboj (F)
a konvertovať ho (zosilniť 5 – 10 krát) na výstupný impulz s amplitúdou
Uo, ktorá je úmerná energii. Ako integrátor sa používa
najčastejšie
operačný zosilňovač s kapacitnou spätnou väzbou. ( obr. m-7), ktorý sa
volá aj nábojový zosilňovač. Na výstupe nábojového
predzosilňovača
je amplitúda Uo~QS/CF už nezávislá od
kapacity detektora Cd (za predpokladu, že celkový náboj QS
na vstupe sa delí na náboje Qd= CdU1 a
QF=CF(U1-U2) na príslušných
kapacitách Cd a CF a pri vysokom zosilnení A):
|
Obrázok n-3 ilustruje tvar
jedného
impulzu na výstupe nábojového zosilňovača (s krátkym trvaním čela,
ktoré
zodpovedá trvaniu zberu nosičov náboja v detektore a dlhým trvaním tyla
impulzu, ktoré má priebeh uout(t)=Uout.exp(-t/(RFCF)),
závislý od integrátora. Obrázok n-4 ukazuje, v inej mierke na časovej
osi,
ako vyzerá postupnosť niekoľkých impulzov na výstupe nábojového
predzosilňovača
pri nie príliš vysokej početnosti impulzov. Pri vysokých početnostiach
by preto mohlo (počas trvania tyla impulzu) dochádzať k superpozícii
tyl
impulzov a tak ku nelineárnemu skresleniu amplitúdy meraných impulzov
(čo
v inej mierke času ilustruje obr. n5-1). Súčasťou predzosilňovača býva
preto aj ďalší derivačný obvod (na obrázku m-8b v tvare kompenzovaného
derivačného obvodu F)na
dodatočné skrátenie impulzov tak ako ilustruje obrázok n5.
|
|
Obr. n3
Tvar impulzu na
výstupe nábojového
zosilňovača.
|
1 –
trvanie čela (trvanie zberu náboja) °~ 0,1–100ns
2 – amplitúda, napr.
10-50mV-MeV
CF a
RF
– sú zapojené v obvode spätnej väzby a časová konštanta RFC~50-500us
určuje trvanie tyla impulzu |
|
Obr. n-4
Tvar výstupných impulzov z výstupu nábojového zosilňovača pri normálnej
záťaži (početnosti). Impulz z obr. n-3 (v inej mierke na časovej osi)
je
jeden z týchto zobrazených impulzov. |
Aby bolo možné bez odrazov
transportovať
impulzy z predzosilňovača k hlavnému zosilňovaču pomocou dlhšieho kábla
treba prispôsobiť výstup predzosilňovača vlnovému odporu kábla. Na
obrázku
m-8a je preto na výstupe predzosilňovača na hrubé prispôsobenie odporov
zaradený sledovač. Pretože výstupný odpor sledovača je okolo 1-10W
je potrebné na dokonalé prispôsobenie k vlnovému odporu kábla (50 - 100
W) dodať ešte sériovo zapojený rezistor na
výstup. V zapojení predzosilňovača na obr.m-8a je to odpor 93W.
Pre použitie
predzosilňovača v spolupráci
s koincidenčnými obvodmi je určený oddelený tzv. časový výstup
(timing
output na obr.m-8a), nakoľko zintegrovaný tvar impulzov z pôvodného
tzv.
energetického
výstupu predzosilňovača nemožno použiť na vytvorenie referenčných
impulzov
pre časovú analýzu.
Kvôli kontrole činnosti
alebo na
hrubú energetickú kalibráciu možno použiť špeciálny testovací vstupna
obr. m-8b. Ako testovací impulz sa používa skokový impulz s veľmi
krátkym
trvaním čela impulzu (a veľmi dlhým trvaním tyla). Testovací impulz
vstupuje
cez malú väzobnú kapacitu (CT=1pF – ktorá sa rýchlo nabije a
vybije) tak, aby sa vytvoril náboj Q= CT U (napríklad
1pC/V).
Pre presnú kalibráciu sa dokonca používa vonkajší kalibračný
kondenzátor.
|
Obr. m-8a
Schematické zapojenie nábojového predzosilňovača (integračné vlastnosti
zabezpečuje článok CFRF v obvode spätnej väzby) s
"rýchlym" a "pomalým" výstupom. HV vstup slúži na pripojenie VN,
pracovný
odpor detektora RL=1GW
je súčasťou predzosilňovača. Detektor sa pripája pomocou zvláštneho
konektora.
Odpor 93W v
spektrometrickom
kanále slúži na prispôsobenie k vlnovému odporu kábla Z=100W.
Prispôsobenie
pre "rýchly" kanál je zrejme "schované" v oddeľovacom zosilňovači. |
|
Obr. m-8b
Modifikácia zapojenia predzosilňovača s obrázku m-8a , ktoré
namiesto
väzobného kondenzátora používa kompenzovaný derivačný článok
(P/Z).
Oddeľovací zosilňovací stupeň (buffer) má dvojstupňové prepínateľné
zosilnenie.
Testovací vstup (TEST) slúži pre kalibračné účely. |
Obsah prednášky z jadrovej elektroniky:
Posledná aktualizácia jún
2003
If you have comments or
suggestions,
email me
|