Tranzistor v zapojení SKq Cieľom tejto úlohy praktikaje teda demonštrácia funkcie bipolárneho tranzistora (F) v zapojení so spoločným kolektorom (SK), predovšetkým overenie: správneho nastavenia jednosmerných pracovných podmienok tranzistora (F);Pravdepodobne sa texte uvedené zapojenia simulovaných obvodov budú odlišovať hodnotami súčiastok od zapojení, ktoré si vlastnoručne zhotovíte. Ovšem na základe v ďalšom uvedeného postupu predpokladám, že sa Vám podarí dosiahnuť podobné výsledky meraní. q Emitorový sledovač s jednosmernou väzbou Správna funkcia tranzistora (F) vyžaduje aby dióda báza - emitor (BE) bola polarizovaná v priepustnom smere a dióda báza kolektor (CE) zase polarizovaná v nepriepustnom smere (pre tranzistor typu NPN na obrázku je polarita napájacieho napätia Ucc=+10V (pripojeného ku kolektoru) kladná voči emitoru (ktorý je pripojený na zem). Pre majoritné nosiče náboje v oblasti bázy - diery je teda prechod CE polarizovaný v závernom smere.) Podmienka vodivosti prechodu BE v obvode na obrázku 1a je len čiastočne splnená, pretože chýba jednosmerné predpätie pre diódu báza emitor. Vstupné napätie na obrázku 1a má harmonický tvar, takže z nameraných priebehov napätí na obrázku 1b, resp. z ich porovnania možno získať informáciu o type materiálu tranzistora. (Pre vodivú diódu báza - emitor v germániovom tranzistore je UBE=UDF~0,2V, pre kremíkový tranzistor je UBE=UDF~0,65V). Na základe oscilogramu obmedzenej amplitúdy výstupného napätia na obrázku 1b zrejme je použitý kremíkový tranzistor. (F)
uJednosmerné pracovné podmienky tranzistoraNedokonalosť predchádzajúceho zapojenia je odstránená v zapojení na obrázku 1c pridaním ďalšieho zdroja napätia Uee=-10V, ktorý zabezpečí správne polarizovanie prechodu BE a tým aj nastavenie pracovného bodu tranzistora. (Trochu špeciálne je napájanie bázy tranzistora. Bázový odpor RB je totiž cez vnútorný odpor generátora pripojený na potenciál zeme 0V. V prípade, že sa generátor odpojí poruší sa nastavenie režimu tranzistora!)
Na základe odmerania jednosmerných napätí na báze UB a na emitore UE (napríklad pri simulovanom meraní obvodu na obrázku 1c odmerané UB=-3,2V a UE=-3,8V) a použitých odporov možno určiť prúdy cez tranzistor ako aj ďalšie parametre náhradného obvodu tranzistora (F statický zosilňovací činiteľ bF v zapojení SE, strmosť gm, vstupný odpor rp a pod., podobne ako zobrazuje výpis na obrázku 1d). Pomocou takto určených parametrov náhradného obvodu tranzistora možno potom vypočítať (skontrolovať) ďalšie parametre emitorového sledovača (napäťový a prúdový zisk, vstupný a výstupný odpor tranzistora a pod., ktoré budete v ďalšom merať a stanovovať.) Na záver potom nezabudnite porovnať vypočítané charakteristické parametre zosilňovacieho obvodu s nameranými. F Vstupná a výstupná impedancia
u Meranie s generátorom harmonického signálu Za predpokladu, že ste po zaletovaní
zapojenia
už spokojný(á) s nastavenými pracovnými podmienkami tranzistora,
(napätiami
odmeranými jednosmerným voltmetrom a prúdmi, ktoré z dôvodov uvedených
v úvodnej úlohe (F)
nemeriame priamo ale stanovujeme prepočtom pomocou Ohmovho zákona)
môžete pristúpiť ku kontrole zapojenia pomocou generátora harmonického
signálu.
Na meranie amplitúd striedavých signálov použite osciloskop. Meranie
síce
nebude príliš presné (max. presnosť ~5%) ale bude názorné. (Vhodná frekvencia
na meranie, pri ktorej sa neprejavujú obmedzenia prenosu vyššich
frekvencii
cez tranzistor je frekvencia f~500Hz-1kHz. Pri nižších
frekvenciách nie
je už zobrazovanie na osciloskope také bezproblémové a môže byť
sprevádzané
tiež rušením siete tzv. bručaním s frekvenciou f~50Hz). Vstupný odpor sledovača Rvst Obrázok 2 ilustruje spôsob, ktorý sa použije v úlohe praktika na odmeranie vstupného a výstupného odporu sledovača pri určitej frekvencii harmonického signálu. (V praktiku treba použiť frekvenciu blízku stredu prenášaného pásma frekvencii ~1kHz, aby tranzistor a použité kondenzátory nemohli ovplyvňovať prenos signálu).
Na základe odmerania amplitúd vstupného
signálu
U1 a amplitúdy signálu na báze tranzistora U1b
(obrázok
2c) možno pomocou úbytku amplitúdy napätia DURB=U1-U1b
na odpore RB=10kW
určiť amplitúdu bázového prúdu Ib=DURB/RB
, tečúceho cez tento odpor.
(Pri meraní amplitúd pomocou osciloskopu treba použiť striedavý vstup osciloskopu, aby bolo možno jednoduchšie porovnať priebehy. Cez odpor totiž tečie ešte aj jednosmerný prúd bázy IB, ktorý definuje pracovný bod tranzistora v dôsledku čoho sa môže posúvať poloha zobrazenia na osciloskope.) Nakoľko do bázy tranzistora vstupuje všetok striedavý prúd Ib z generátora (nie je tam žiadne rozvetvenie prúdu, napríklad do deliča) možno jednoducho s pomocou odmeranej amplitúdy napätia na báze tranzistora U1b určiť vstupný odpor sledovača Rvst pre harmonický signál o použitej frekvencii (a samozrejme aj pri určitej záťaži RL.)
Napäťové a prúdové zosilnenie sledovača Pre názornosť je na obrázku 2d
znázornené porovnanie
amplitúd na vstupe Uin=U1, na báze U1b a
na výstupe out2 Uout. Na základe takéhoto merania možno
stanoviť
priamo napäťový zisk (napäťové zosilnenie pri určitej
frekvencii)
emitorového sledovača Au
= Uout/Uin, resp.
napäťový zisk samotného tranzistoru AuT = Uout/ U1b.
(Vlastne nejde o zisk ale o zoslabenie, pretože principiálne Au < 1.)
Obdobne pomocou vypočítaných amplitúd
emitorového
signálu Ie=Uout1/RE a amplitúdy
bázového
signálu Ib možno stanoviť prúdový zisk (prúdové
zosilnenie
pri určitej frekvencii) emitorového sledovača Ai=Ie/Ib
- 1.
Výstupný odpor sledovača Rvyst Podľa náhradného obvodu na obrázku 2b je meranie výstupného odporu Rvyst založené na odmeraní amplitúdy napätia na výstupe pri rôznych odporoch záťaže RL. (Záťaž RL musí byť jednosmerne oddelená pomocou oddeľovacieho kondenzátora Cv2 = C1 od emitora. Inač by došlo k narušeniu nastavenia jednosmerných pracovných podmienok sledovača.) Obrázky3a a 3b ilustrujú zmenu amplitúdy na výstupe out2 pri rôznej veľkej záťaži RL. Pomocou odmeraných amplitúd naprázdno U20 (na výstupe out1 bez prítomnosti zaťažovacieho odporu RL) a amplitúdy U2 so zaťažovacím odporom RL (na výstupe out2) možno stanoviť výstupný odpor sledovača pri danej frekvencii merania.
Pri meraní
amplitúdy výstupného signálu na výstupe
out2 sme mlčky predpokladali, že kapacita oddeľovacieho kondenzátora Cv2
= C1 je vhodne volená s ohľadom na frekvenciu použitého
signálu.
Obrázok 3c znázorňuje priebeh amplitúdovej frekvenčnej charakteristiky
(F)
výstupného obvodu sledovača. Dolná
hraničná frekvencia fd=1/(2pt)
tejto charakteristiky závisí od časovej konštanty výstupu
t=(Rvyst+RL)C1~RLC.
Ak je teda kondenzátor C1 vhodne zvolený je jeho impedancia |1/wC1| pri frekvencii merania zanedbateľne malá a na kondenzátore nedochádza k úbytku amplitúdy napätia o čom sa možno jednoducho presvedčiť pomocou osciloskopu (napríklad na obrázku 3c pre frekvencie vyššie ako 10 kHz).
Troška zložitejší je spôsob na rýchle jednorázové stanovenie dolnej hraničnej frekvencie fd, ktorý používame v praktiku. Pre hornopriepustný filter CR postup spočíva na osciloskopickom porovnaní nejakého referenčného prenosu (napríklad o hodnote A pri frekvencii ~ 100 kHz) a prenosu Ad pri vhodne nájdenej nižšej frekvencii fd (ktorú treba experimentálne určiť tak, že prenos Ad pri tejto frekvencii bude Ad = 0,7 A (F). Napríklad na obrázku 3c pre frekvencie vyššie ako 10 kHz je už amplitúda výstupného signálu U2 blízka vstupnej amplitúde U1 (prenos A=U2/U1~1), takže sa neuplatnil vplyv výstupného derivačného článku C1RLa signál sa vplyvom impedancie kondenzátora |1//wC1| nezmenšuje (čo pokladáme za vhodné kritérium pre voľbu kapacity C1 pre tento prípad). Okrem vplyvu výstupného odporu sledovača
Rvys
na amplitúdu výstupného signálu môže sa prejaviť jeho vplyv aj na tvar
impulzov na výstupe sledovača (F).
Pre podmienky praktikovej úlohy je vhodné sa presvedčiť o vhodnosti voľby frekvencie, pri ktorej vykonávate meranie. Pri odoberaní signálu s výstupu out1 na obrázku 1c sa nevyskytuje v prenosovej ceste žiadny kondenzátor a pri odoberaní signálu s výstupu out2 určuje dolnú hraničnú frekvenciu fd práve len kondenzátor C1. Problém na ktorý Vás chcem upozorniť spočíva v našej voľbe odporu RB (na obrázku 1c 100kW), ktorý sme tam zapojili kvôli osciloskopickému určeniu striedavého prúdu signálu do báze. Tento odpor RB tvorí spolu s montážnou parazitnou kapacitou (aj bez tranzistora) integračný článok, ktorý ohraničuje prenos horných frekvencii. Prekontrolujte si preto ako sa skúmaný obvod chová aj v hornej časti frekvenčného pásma a podľa toho si skorigujte voľbu vhodnej frekvencie "stredu frekvenčného pásma", pri ktorej budete vykonávať väčšinu meraní a ktorá bude pre Vás referenčnou pri zisťovaní dolnej a hornej hraničnej frekvencie. Samozrejme väčšinou sa snažíme v zapojeniach emitorových sledovačov nepoužívať vysoké hodnoty sériových odporov (ako bol RB v našom zapojení), takže horná hraničná frekvencia býva závislá len od typu tranzistora (od 10 - 500MHz ).
qEmitorový sledovač s oddeľovacím kondenzátorom na vstupe Na rozdiel od zjednodušeného zapojenia na obrázku 1 v zdokonalenej modifikácii obvodu sledovača na obrázku 4a je použitý na vytvorenie predpätia pre bázový prúd delič R1 - R2, na základe čoho stačí použiť len jeden napájací zdroj napätia Ucc=10V. Dôsledkom uvedeného spôsobu nastavenia pracovného bodu je prítomnosť ďalšieho oddeľovacieho kondenzátora Cv1 = C1. (Na rozdiel od obrázku 1 bude záťaž na výstupe pripojená pomocou ďalšieho kondenzátora Cv2 = C2.) Na základe odmerania jednosmerných napätí na báze UB a na emitore UE (napríklad pri simulovanom meraní obvodu na obrázku 4a odmerané napätia UB = 4 V a na emitore UE = 3,4 V) a použitých odporov možno určiť prúdy cez tranzistor ako aj ďalšie parametre náhradného obvodu tranzistora (F statický zosilňovací činiteľ bF v zapojení SE, strmosť gm, vstupný odpor rp a pod., podobne ako pri predošlom meraní na obrázku 1d). Pomocou takto určených parametrov náhradného obvodu tranzistora možno potom vypočítať (skontrolovať) ďalšie parametre emitorového sledovača (napäťový a prúdový zisk, vstupný a výstupný odpor tranzistora a pod., ktoré budete v ďalšom merať.) Na záver potom možno vypočítané charakteristické parametre zosilňovacieho obvodu porovnať s nameranými. Teda postup a aj spôsob merania
vstupného a výstupného
odporu sledovača, prúdového a napäťového zisku je obdobný ako v
predošlom
meraní až na dve odlišnosti pri:
u Vstupný odpor zosilňovača Rvst Vstupné napájanie bázy tranzistora je na obrázku 4a odlišné od zapojenia na obrázku 1c v dôsledku zvoleného spôsobu nastavenia pracovného bodu pomocou odporového deliča R1-R2a prítomnosti oddeľovacieho kondenzátora Cv1 = C1. Aby nedošlo k skresleniu výsledkov merania treba merať vstupný odpor pri takej frekvencii harmonického signálu, pri ktorej nedochádza k ohraničenému prenosu nízkych frekvencii signálu. Pretože na vstupe sledovača teraz existuje odporový delič R1-R2 treba rozlišovať celkový vstupný odpor sledovača Rvst a vstupný odpor samotného tranzistora RvsT. Na základe osciloskopického odmerania
amplitúdy
vstupného signálu U1 a amplitúdy signálu na báze tranzistora
Ub = U1b možno pomocou úbytku amplitúdy napätia DURB=U1-U1b
na odpore RB=10kW
určiť amplitúdu prúdu Ibd = DURB/RB
,
tečúceho cez tento odpor, podobne ako v predošlom zapojení. Pomocou amplitúdy prúdu Ibd a odmeranej amplitúdy napätia na báze tranzistora U1b možno určiť celkový vstupný odpor sledovača pre harmonický signál o použitej frekvencii:
(symbol || je použitý na skrátené označenie paralelného
spojenia odporov). Pre určenie vstupného odporu tranzistora RvsT
potrebujeme určiť prúd Ib signálu vstupújúci do bázy,
respektíve
aj druhú súčasť prúdu Ibd = Ib-Id ,
t.j.
prúd Id odvetvujúci sa do deliča R1 - R2.
(Pre zopakovanie prúd Ibd sa rozdelí v pomere vodivostí 1/R12a
1/RvsT, takže do bázy potečie časť Ib=R12Ibd/(R12+RvsT)
a do deliča časť prúdu Id= U1b/R12 ,
kde
použité označenie predstavuje výsledný odpor R12 = R1||R2
=
(R1R2 )/(R1+ R2)
paralelného
spojenia odporov R1||R2 a RvsT
je
vstupný odpor samotného tranzistora). Potom vstupný odpor samotného
tranzistora:
u Kontrola funkcie oddeľovacích kondenzátorov C1 a C2 Dôsledkom zvoleného spôsobu nastavenia pracovného bodu pomocou odporového deliča R1 - R2 je prítomnosť oddeľovacieho kondenzátora C1 a následné ohraničenie prenosu nízkych frekvencii signálu. Prenosové vlastnosti v oblasti nízkych frekvencii teraz budú ohraničovať CR obvody na vstupe (s kapacitou Cv1=C1) a tiež obvod s kondenzátorom Cv2=C2 umožňujúci pripojenie záťaže. Je teda treba sa presvedčiť o správnej
voľbe oddeľovacích
kondenzátorov C1 a C2. V prípade ak ste použili
rovnaký
výstupný derivačný obvod C2RL ako v predošlom
zapojení
na obrázku 1c (ktorý mal dolnú hraničnú frekvenciu fd2)
stačí
sa už len presvedčiť o správností voľby vstupného oddeľovacieho
kondenzátora
C1, teda nájsť dolnú hraničnú frekvenciu vstupného obvodu fd1).
Použite rovnaký spôsob rýchleho jednorázového stanovenia dolnej
hraničnej
frekvencie fd, aký ste použili v predošlej časti merania.
(Pre
hornopriepustný filter CR postup spočíva na osciloskopickom porovnaní
nejakého
referenčného prenosu (napríklad o hodnote A pri frekvencii "stredu
prenášaného
frekvenčného pásma"~1 kHz F)
a prenosu Ad pri vhodne nájdenej nižšej frekvencii fd (ktorú
treba experimentálne určiť tak, že prenos Ad pri tejto
frekvencii
bude Ad=0,7A (F).
Napríklad na na obrázku 4b pre frekvencie vyššie ako 1 kHz je už
amplitúda
výstupného signálu U2 blízka vstupnej amplitúde U1
(prenos A=U2/U1~1), takže sa neuplatní vplyv
vstupného
derivačného článku s kondenzátorom C1 a signál sa
vplyvom
impedancie kondenzátora |1/wC1|
nezmenšuje (čo pokladáme za vhodné
kritérium
pre voľbu kapacity C1pre tento prípad). Pri celkovom vyhodnotení voľby väzobného kondenzátora potom môžu nastať možnosti vzájomného vzťahu frekvencii:
Záverečné zhodnotenie meraniaNa záver treba ešte pre kontrolu porovnať odmerané údaje s vypočítanými, najmä:
A nezabudnite sa pochváliť, resp. uviesť
príčiny,
ktoré ovplyvnili Vaše merania. Literatúra (
základná,
v ktorej sú podrobnejšie uvedené potrebné vzťahy a pojmy.):
|