|
Úloha
1 - úvodná |
- V prvej časti úlohy sa
ozrejmuje vplyv meracieho prístroja (vnútorný odpor
prístroja - voltmetra alebo osciloskopu, resp. ich parazitných kapacít)
na presnosť merania. Cieľom je demonštrovať, že namerané výsledky
nemusia vždy súhlasiť s Ohmovým zákonom.
- V druhej
časti úlohy je cieľom zoznámiť sa s diódou a tranzistorom ako
prototypmi nelineárnych prvkov, prekontrolovať
ich funkciu v jednoduchom zapojení a overiť možnosť náhrady týchto
nelineárnych prvkov pri spracovaní veľkej amplitúdy signálu ich
linearizovanými náhradnými obvodmi .
q 1
časť úlohy
qVerifikácia
Ohmovho
zákona
Experimentálne overenie základných
vlastností zdroja signálu (napätie naprázdno a vnútorný
odpor
zdroja F)
vykonáme pomocou merania napätia na deliči R1 +R2
dvoma spôsobmi:
- Pomocou
voltmetra a zdroja jednosmerného
napätia;
- Pomocou
osciloskopu a generátora
striedavého signálu.
|
|
Obr. 1a. Odporový
delič |
Obr. 1b. náhradný
obvod deliča počas merania. |
q Pomocou
voltmetra a zdroja
jednosmerného napätia
Zdalo by sa, že po prekontrolovaní odporu rezistorov (napríklad R1=1MW
, R2=1MW) sa musí na výstupe U2=U1R2/(R1+R2)
namerať polovica vstupného napätia U1 . Všetko závisí od
vnútorného
odporu voltmetra. Teda v prípade nezrovnalosti očakávaného a nameraného
výsledku môžme z tohto merania určiť vnútorný odpor prístroja Rin
, ktorý ovplyvňuje meranie.
Pre lepšie porovnanie použite 2 rôzne typy voltmetrov (avomet
a digitálny
prístroj, ktoré majú rôzne vnútorné odpory), respektíve meranie
zopakujte
na deliči s rôznymi odpormi (napríklad raz s rezistormi o odpore ~1kW.
a druhý raz s odpormi ~1MW).
q Pomocou
osciloskopu a
generátora striedavého signálu
Po skontrolovaní amplitúdy striedavého napätia naprázdno z
generátora
(osciloskopom, ktorého vnútorný odpor býva okolo ~ 1MW)
presvedčte sa najprv, či sa po pripojení deliča R1+R2
nezmení amplitúda napätia U1 z generátora. Pretože
vnútorný
odpor generátora býva malý pravdepodobne amplitúda signálu z generátora
zostane po pripojení deliča nezmenená.
Potom odmerajte amplitúdu striedavého signálu harmonického
tvaru na
vstupe U1 a výstupe deliča U2 pri frekvencii
okolo
1kHz. Predpokladám, že z výsledkom budete spokojní, nakoľko
pravdepodobne
bude súhlasiť s očakávaným výsledkom. (Viete už, že osciloskop nemá
nekonečný
vnútorný odpor a preto v prípade rovnakých odporov výstupná amplitúda
napätia,
nemusí byť presne polovičná.)
Ak podobné meranie vykonáte pri frekvencii okolo 1MHz zistite,
že niečo
nie je v poriadku - zdá sa že jeden zo základných zákonov elektriny a
magnetizmu
neplatí. Skôr ako si podáte žiadosť o Nobelovu cenu zopakujte meranie
pri
inej frekvencii. Potom si ešte všimnite nápis pri vstupných svorkách
osciloskopu.
Ak tam bude niečo ako Rin=1MW a Cin=40pF
ste na dobrej stope. Pre striedavý signal treba totiž uvažovať
zložitejší
nahradný obvod deliča - s kondenzátorom o kapacite troška väčšou ako je
uvedená vstupná kapacita osciloskopu Cin = 40pF,
napríklad
s kapacitou zväčšenou o kapacitu montáže Cm
(vzájomná
kapacita súčiastok a vodičov deliča), takže celkove asi napríklad s
výslednou
kapacitou C1=Cin+Cm=100pF). Zmenou
konfigurácie
(F)
podľa
obrázku 2 možno skúmaný RC (F)
obvod upraviť na tvar náhradného obvodu R - C článku, ktorý je
uvedený
na obrázku 3 .
V obvodoch s lineárnymi prvkami platí
princíp superpozície
(F), na
základe ktorého možno zjednodušiť zložitejšie obvody, poprípade celé
časti
obvodov nahradiť ekvivalentným zdrojom napätia (Theveninova veta F)
alebo zdroja prúdu (Nortonova veta).
|
Obr.2 Príklad vytvorenia náhradného obvodu
s pomocou
Theveninovho ekvivalentného zdroja napätia U1 s
ekvivalentným
vnútorným odporom Ri. |
r RC článok
Ak na vstup RC článku (integračného článku F)
sa pripojí impulz tvaru rýchleho skoku (s veľmi krátkym trvaním zmeny
amplitúdy
=> čela impulzu tc) bude výstupné napätie len s
oneskorením
sledovat jeho tvar. (V malom intervale niekde okolo počiatku možno
priebeh
výstupného napätia pokladať za linearny priebeh - teda vykonáva
integraciu
)
|
Obr.
3. R - C článok , ktorý môže byť interpretovaný z hľadiska prenosu
frekvencii
ako dolnopriepustný filter a z hľadiska prechodových javov ako
integračný
článok. |
|
Obr 4. Prechodová
charakteristika integračného RC článku - odozva obvodu na 1V skok
napätia
s veľmi krátkym trvaním čela impulzného skoku
|
Frekvenčná závislosť priebehu výstupného napätia - amplitúdová
frekvenčná
charakteristika tohto R-C článku (F)
je zobrazená na obrázku 5. Priebeh charakteristiky potvrdzuje správnosť
názvu - dolnopriepustný filter.
|
Obr. 5 Amplitúdovo
- frekvenčná chrakteristika dolnopriepustného RC článku.
|
Z dôvodov jednoduchšej aproximácie tvaru amplitúdovej frekvenčnej
charakteristiky
sa takéto charakteristiky zobrazujú v logaritmickej mierke (obrázok 6).
Potom možno z linearne aproximovaných priebehov napríklad ľahšie určiť hornú
hraničnú frekvenciu fh=1/(2p
RC) článku RC.
|
Obr.6. Logaritmická
amplitúdovo - frekvenčná charakteristika dolnopriepustného RC článku.
|
V laboratóriu sa najjednoduchšie modeluje skokovitý priebeh signálu
pomocou periodického signálu obdĺžnikového tvaru. Výstupný tvar signálu
potom závisí ešte aj od vzájomného pomeru trvania impulzu ti,
trvania medziimpulzového intervalu tm a časovej konštanty
člena
t=RC .Na obrázku 7 je zvolené krátke trvanie impulzu ti<t.
(Pre posúdenie integrujúcich vlastností článku RC je takáto voľba
nevhodná,
pretože amplitúda impulzu nestihne počas trvania vstupného impulzu ti
narásť až do maximálnej hodnoty, čo je podmienkou pre úspešné odmeranie
trvania čela impulzu tca na výstupe obvodu.)
|
Obr.7. Odozva
výstupu RC článku na postupnosť obdĺžnikových impulzov ti<RC.
|
Na obrázku 8 je trvanie impulzu ti porovnateľné s časovou
konštantou t.
|
Obr. 8. Odozva
výstupu RC článku
na postupnosť obdĺžnikových impulzov ti~RC.. |
Na obrázku 9 je trvanie impulzu ti o málo dlhšie ako časová
konštanta t. Pre posúdenie vlastností
integračného
RC článku možno takúto voľbu doporučiť.
|
Obr.9. Odozva výstupu RC
článku na postupnosť
obdĺžnikových impulzov ti >
RC. (Na základe odmeraného aktívneho
trvania
čela impulzu tca (na obrázku kvôli úspore miesta
označené
ako tc) možno stanoviť časovú konštantu t~tca/(2,2)). |
Z praktických dôvodov je vhodné si zvoliť odlišné trvanie impulzu ti
a medziimpulzového intervalu tm, napríklad o niečo kratšie
trvanie
impulzu ti ako trvanie tm medziimpulzového intervalu (perioda
impulzov T = ti+t m). Vďaka tomu sa možno
jednoznačne
vyjadrovať o čele, tyle , trvaní impulzu, o polarite impulzu a
pod.
rCR článok
Obmenou vyššie diskutovaného zapojenia odporu a kapacity je CR
článok
s vlastnosťou hornopriepustného filtra (F), resp.
derivačného článku (F). Zlomová
hraničná frekvencia fd=1/(2pt)pri
tých istých hodnotách parametrov článku R a C bude rovnaká, lebo závisí
od rovnakej časovej konštanty t=RC.
|
Obr.10. C - R článok , ktorý môže byť
interpretovaný
z hľadiska prenosu frekvencii ako hornopriepustný filter a z hľadiska
prechodových
javov ako derivačný článok.
|
Kvôli ilustrácii obrázok 11 znázorňuje odozvu výstupu na jednotkový
skok
( skok s amplitúdou 1V a s nulovým trvaním čela tctohto
skoku),
ktorá sa nazýva prechodová charakteristika. Na meranie časovej
konštanty
exponencialneho priebehu pomocou osciloskopu sa obvykle meria časový
interval
za ktorý poklesne priebeh na určitú jednoducho merateľnú úroveň,
napríklad
na polovicu (obdoba spôsobu používaného pri stanovení polčasu rozpadu)
alebo na 1/10 maximalnej amplitúdy (odkiaľ už další pokles amplitúdy je
podstatne pomalší).
|
Obr.11.
Prechodová charakteristika
derivačného CR článku - odozva obvodu na skok napätia s veľmi krátkym
trvaním
čela impulzného skoku.
|
Amplitúdová frekvenčná charakteristika CR článku je na obrázku
12.
|
Obr. 12.
Amplitúdovo - frekvenčná
charakteristika dolnopriepustného RC článku.
|
Na zjednodušenie zobrazovania amplitúdy na osi y sa používa logaritmická
mierka (obrázok 13) a tiež špeciálne jednotky decibely [1dB=20log(Uout/Uin)].
Z odmeranej charakteristiky na obrázku 13 vidno, že hraničná frekvencia
je okolo 10 kHz, podobne ako u predošlého RC článku, pozostávajúceho z
rovnakých súčiastok.
|
Obr. 13.
Logaritmická amplitúdovo
- frekvenčná charakteristika hornopriepustného CR článku.
|
q Parametre
umožňujúce porovnať
frekvenčnú a prechodovú charakteristiku RC a CR článku
Z ilustračných obrázkov vidno, že zrejme existuje závislosť medzi
hornou
hraničnou frekvenciou dolnopriepustného filtra fh a
skreslením
trvania čela výstupného impulzu tca.. Obvod RC
tým
menej predlžuje trvanie čela impulzu tca, čím má
obvod
vyššiu hornú hraničnú frekvenciu fh~(0,35)/tca.
Podobne obvod prenáša bez skreslenia tvaru tým dlhšie impulzy
(menej
deformuje tvar impulzu o trvaní ti ), čím je dolná
hraničná
frekvencia obvodu fd nižšia. (Pre relatívny pokles
amplitúdy
impulzu d=DU/U
na konci trvania impulzu ti menší ako 10% je fd~d/ti).
Zosilňovače, ako aj ďalšie iné prenosové zariadenia majú v
dôsledku
existencie vlastných integračných a derivačných článkov v zariadení
obmedzený
frekvenčný prenos aj v oblasti nízkych tak aj v oblasti vysokých
frekvencii.
Hovori sa, že existuje určité frekvenčné pásmo obvodu Df=fh-fd
, v ktorom má obvod neskreslený prenos so stálym súčiniteľom
prenosu.
q Ako jednoducho
ohodnotiť
prenosové vlastnosti RC a CR článkov?
Samozrejme, že kvalitu frekvenčnej závislosti prenosu možno
ohodnotiť
len na základe odmerania amplitúdovej frekvenčnej charakteristiky,
resp.
fázovej frekvenčnej charakteristiky. V podmienkach praktika však často
si potrebujeme vytvoriť len hrubú predstavu o prenose a preto nám
postačí
jednorázovo určiť hraničnú frekvenciu fh alebo fd
obvodu, bez pomerne pracného merania charakteristík. Pri týchto
hraničných
frekvenciach je totiž pokles amplitúdy výstupného signálu voči
amplitúde
vstupného signálu s určitou referenčnou frekvenciou jednoducho
overiteľný.
Ak sa vezme za referenčnú frekvenciu napríklad dolnopriepustného filtra
frekvencia okolo 1 kHz, pri ktorej nedochádza k zoslabeniu amplitúdy A
signálu, tak horná hraničná frekvencia fh tohto článku je
tá,
pri ktorej bude výstupná amplitúda signálu Ah=0,7A. Takéto
meranie
možno jednoducho vykonať pomocou dvojlúčového osciloskopu nasledujúcim
spôsobom:
- Na jeden vstup dvojlúčového osciloskopu privedieme signal
zo vstupu
obvodu
a na druhý vstup osciloskopu je pripojený zase signál z výstupu obvodu.
- Nastavíme zosilnenia jednotlivých kanálov dvojlúčového
osciloskopu tak,
aby amplitúda signálu na vstupe a výstupe obvodu pri frekvencii, ktorú
článok dobre prenáša (napríklad pri frekvencii 1kHz) boli opticky
zhodné
(napríklad oba priebehy budú mať amplitúdu 3cm a budú sa prakticky
prekrývať.
V prípade jednoduchého RC obvodu bude aj ich fázový posun nulový.
Obecne
ale pri inom meraní, napríklad na zosiľňovači, môže dôjsť k
invertovaniu
signálu a potom budú signály v protifáze).
- Potom zmenou frekvencie signálu z generátora treba nájsť tú
frekvenciu
pri ktorej sa zmenší výstupný signál na 70%. (Pri tejto frekvencii
dochádza
aj k posuvu fázy medzi výstupným a vstupným signálom, takže priebehy
budú
aj posunuté. Posuv fázy sa dá merať aj presnejším spôsobom pomocou
metódy
Lissajousových obrazcov, keď sa jeden priebeh privádza na vychyľovací
systém
obrazovky v smere osi x a druhý v smere osi y (pri hraničnej frekvencii
je fázový posun 45° a obrazec je elipsa).
u Náhradný
obvod deliča s pripojeným osciloskopom
Na obrázku 14 je náhradný obvod deliča doplnený
ešte o vstupný
odpor osciloskopu Rin a výslednú parazitnú kapacitu Cin=Cinosc+Cm
,
pozostávajúca z vstupnej kapacity osciloskopu Cinosc a
montážnej kapacity Cm.
Pre lepšie pochopenie je vhodné (podobne ako na obrázku 2)
rozdeliť
súčiastky podľa obrázku 14 a z ľavej časti vytvoriť náhradný obvod (F):
so zdrojom napätia naprázdno: |
|
|
U0 = V1
(R3 /(R
1+R3 )), |
|
kde R3 = R2Riosc
/(R2 +Riosc ) |
a vnútorným odporom R: |
|
|
R = R2R3
/
(R2 + R3 ) |
|
Obr. 14. Náhradný obvod pri meraní
pomocou oscilskopu.
|
|
|
Vysledný RC obvod z obrázku 14 umožňuje jednoduchú interpretáciu
nameraných
hodnôt: hornej hraničnej frekvencie fh=1/(2pRC)=1/t
, resp. časovej konštanty t,
určenej
na základe aktívneho trvania čela impulzu tca=2,2t
.Na základe týchto výsledkov možno vypočítať kapacitu Cin a
na základe známej vstupnej kapacity osciloskopu Cinosc
zistiť tiež kapacitu konkretnej montáže Cm v meranom
zapojení.
q 2
časť úlohy
q Kontrola
diódy a tranzistora
|
Obr. 14a.Rôzne prevedenia diod:
- scématická značka (A);
- vysokofrekvenčné spínacie diódy (B)
a
(C) majú malé rozmery;
- výkonové diódy (F) a (G) a zenerove
diódy majú masívnejšie
púzdrá;
|
q Skúška
funkčnosti diódy
Z pricipu funkcie diódy (F)
vyplýva, že jej odpor v priepustnom a nepriepustnom smere musí byť
rozdielny,
v ideálnom stave by sa dióda mala chovať ako spínač s nulovým odporom v
zopnutom stave a nekonečným odporom v rozpojeniom stave spínača. (Pozor
len na modérne ohmmetre, ktoré merajú odpor pri velmi malom napätí, keď
dióda môže byť približne rovnako vodivá v oboch smeroch a pritom nie je
možné hovoriť o jej nefunkčnosti).
q Parametre
náhradného
obvodu diódy
Na rozdiel od ideálneho spínača (ako je napríklad relé pri
nízkom opakovaní
spínania) nie je odpor nevodivej diódy nekonečne veľký a odpor vodivej
diódy je tiež odlišný od vodiča s nulovým odporom. Pre potreby
elektronického
praktika je na test diódy vhodná metóda (princíp ktorej objasňuje
obrázok
15), ktorá umožňuje určiť aj náhradné parametre jednosmerného
náhradného
obvodu diódy - odpor v priepustnom smere RDF a napätie
náhradného
zdrojom UDF. (UDF pomáha aproximovať
charakteristiku
diódy pomocou úsečiek).
Obrázok tiež ilustruje spôsob kontroly
diód. (Napätie
Un a odpor R by mali by byť pri meraní tak volené, aby cez
diódu
pretekal prúd blízky jej pracovným podmienkam).
|
Obr. 15.
Náhradný obvod diódy
(v priepustnom smere) a Zenerovej diódy (v Zenerovej oblasti prierazu,
v ktorej sa používa ako stabilizátor napätia).
|
u Určenie
parametrov náhradného obvodu vodivej diódy na základe merania
Diferencie prúdu a napätia, potrebné na stanovenie odporu vodivej diódy
RDF získame na základe 2 meraní pri rôznom napájacom
napätí:
Po pripojení diódy v sérii s odporom R k správne polarizovanému zdroju
jednosmerného napätia Un1 (tak, aby dióda bola vodivá) bude
cez diódu prechádzať prúd:
In1 = (Un1 - UDF1
)/R) a na
dióde bude úbytok napätia UDF1. |
Pri vyššom jednosmernom napätí Un2 bude cez diódu prechádzať
prúd:
In2=(Un2-UDF2)/R
a na dióde
bude nameraný úbytok napätia UDF2. |
Potom parametre náhradného obvodu diódy vo vodivom smere RDF
a UDF:
RDF = | (UDF2 - UDF1
) /
(In2 - In1 )| a UDF
= (UD1 + UD2 )/2 |
Podobným meraním možno prekontrolovať odpor diódy v závernom smere RDR,
poprípade si overiť, že odpor nevodivej diódy je veľmi
veľký.
u Určenie
parametrov náhradného obvodu zenerovej diódy na základe merania
Na základe podobného postupu po pripojení zenerovej diódy v sérii s
odporom
R k správne polarizovanému zdroju jednosmerného napätia Un1
(tak, aby zenerova dióda pri malom napätí bola nevodivá a pri vyššom
napätí
rovnakej polarity sa jej pracovný bod nachádzal v oblasti prierazu,
ktorá
sa používa na stabilizáciu napätia) bude od určitého vstupného napätia
cez zenerovu diódu prechádzať prúd:
In1 = (Un1 - UZD1
) /R), na
dióde bude napätie UZD1 |
a pri vyššom jednosmernom napätí Un2 = Un1 + DUn
bude cez diódu prechádzať prúd
In2 = (Un2 - UZD2
)/R a na dióde
bude namerané napätie UZD2. |
Potom parametre náhradného obvodu zenerovej diódy RZD a UZD:
RZD = | (UZD2 - UZD1
)/(In2
- In1 )| a UZD= (UZD1+UZD2
)/2 |
Podobným meraním (v oblasti napätí Un < UZD
) si možno skontrolovať, že odpor nevodivej diódy RZDR
je veľmi veľký, poprípade si overiť, že v priepustnom smere
sa chová zenerova dióda ako normalna dióda.
qStabilizátor
napätia
so zenerovou diódou
Zenerova dióda má v priepustnom smere obdobné vlastnosti ako
usmerňovacia
dióda (F).
Vďaka špecialnej konštrukcii môže pracovať aj v oblasti prierazu. Túto
oblasť v závernom smere za zlomom jej charakteristiky možno využiť na
stabilizáciu
napätia.
Cieľom zapojenia na obrázku 15c je predemonštrovať funkciu
diódy a zenerovej
diódy. Úlohou diódy D1 je (poslúžiť ako jednocestný
usmeňovač
v prípade voľby striedaveho napájacieho napätia V1) a
pri voľbe jednosmerného vstupného napätia V1 poslúžiť ako
určitá
poistka správnosti polarizovania zenerovej diódy. (Pri správnom
polarizovaní
je dióda D1 vodivá a ZD pracuje v zenerovej oblasti
charakteristiky.)
|
Obr. 15c. Jednocestný usmerňovač (s
diódou D1)
a so stabilizáciou výstupného napätia U2 pomocou zenerovej
diódy
ZD. (Po pripojení odporu záťaže RL k stabilizátoru cez
odporu
záťaže RL tečie prúd IL) |
Kontrolu vlastností obvodu stabilizátora napätia v tejto úlohe vykonáme
len pomocou vstupného zdroja jednosmerného napätia V1 = Un
a pomocou zmeny odporu záťaže RL.
u
Kontrola napäťovej
stabizácie
Najjednoduchšie možno skontrolovať stabilizovaciu schopnosť obvodu z
obrázku
15c pomocou porovnania zmeny vstupného DU1a
výstupného napätia DU2 pri
stálom
zaťažení (prúde IL cez záťaž RL). Ak teda
odmeriame
pri 2 vstupných napájacich napätiach:
Un1 (s pomocou odporu R1 sa určí
prúd In1
= (Un1-UZD1)/R1) ) |
Un2 = Un1 + DUn
(s pomocou odporu R1 určí prúd In2= (Un2-UZD2)/R1
)) |
príslušné napätia na výstupe UZD1 a UZD1, ktoré
boli
odmerané pri určitom stálom prúde IL cez záťaž RL,
pripojenú na výstup stabilizátora (napríklad v najjednoduchšom prípade
môže byť podľa zapojenia na obrázku 15c zvolený aj prúd IL=0),
tak na základe diferencii na vstupe:
DU1 = | Un1
- Un2 | a výstupe DU2
= | UZD1 - UZD1 | |
možno pre ocenenie schopnosti obvodu stabilizovať výstupné napätie
použiť
tzv. koeficient napäťovej nestability NU , (resp. súčiniteľ
napäťovej stabilizácie kU):
NU = [DU2
/ DU1
], pri IL = konst. resp. kU = 1 / NU |
u
Kontrola zaťažiteľnosti
stabilizátora
Podobne ako v predošlom meraní, tentoraz však (pri vhodne nastavenej a
stálej počas merania) hodnote vstupného jednosmerného napätia U1
treba vykonať 2 meranía s rôznymi odpormi záťaže RL1 , RL2
(realizovať zmenu prúdu cez záťaž RL pripojenú na výstup
stabilizátora):
RL1 (prúd cez záťaž IL1=UZD1/RL1) |
RL2 = RL1+DRL
(prúd cez záťaž IL2=UZD2 /RL2 ) |
Na základe odmeraných diferencii napätia výstupe:
DU2=| UZD1-UZD2
| a diferencii záťažového prúdu DIL =
| IL1 - IL2 | , |
treba určiť tzv. výstupný odpor stabilizátora:
Rvyst = [DU2
/ DIL
] , pri U1 = konst. |
Výstupný odpor charakterizuje podobne ako výstupný odpor zdroja napätia
vlastnosti tohto stabilizovaného zdroja napätia. Čím je výstupný odpor
Rvyst nižší tým sa viac zdroj blíži svojimi vlastnosťami
ideálnemu
zdroju napätia (F).
Optimum je tzv. "tvrdý" zdroj napätia s výstupným odporom Rvyst
blízkym k 0.
u Kontrola vlastnosti
stabilizátora napätia výpočtom
Na lepšie pochopenie funkcie stabilizátora pokúste sa na základe hodnôt
použitých súčiastok (odmeraných odporov a meraním určených parametrov
nahradných
obvodov diódy RDF a UDF a zenerovej diódy RZD
a UZD) skontrolovať výpočtom odmerané parametre
obvodu:
koeficient napäťovej
nestability |
súčiniteľ
napäťovej
stabilizácie: |
NU ~ (RZD +R1
)/R1
, pri IL = konst |
kU = 1/ NU |
výstupný odpor stabilizátora: Rvyst ~ RZD |
Na záver nezabudnite zhodnotiť vaše úspechy = > v akej zhode sú vaše
výpočty
s nameranou realitou.
qSkúška
funkčnosti bipolárneho
tranzistora
|
Obr. 16a. Rôzne prevedenia tranzistorov:
- nízkovýkonové tranzistory cez,
ktoré
tečú malé prúdy
(A) majú malé rozmery;
- výkonové tranzistory (B)
majú masívnejšie púzdrá
pre dobrý odvod tepla (kolektor je spojený s púzdrom);
|
|
Obr. 16 Princip
kontroly funkčnosti tranzistora na základe:
- (a) merania súčiniteľa prúdového
zosilnenia bF
v zapojení so spoločným emitorom;
- (b) na základe porovnania odporov
PN
prechodov BE a BC tranzistora.
|
q
Orientačný test funkčnosti tranzistora
Orientačná skúška funkčnosti tranzistora je založená na
poznatku, že zo
strany bázy (Obr. 16b) sú PN prechody báza - emitor a báza - kolektor
rovnakého
typu a teda pri kontrole ohmmetrom bude ich vodivosť zavisieť od
polarity
testovacieho zdroja jednosmerného napätia.
q Test
funkčnosti tranzistora na základe zosilňovacieho činiteľa
Viacej
informáce o tranzistore možno získať na základe
stanovenia súčiniteľa
prúdového zosilnenia bD (v
zapojení
so spoločným emitorom) na základe merania, vykonaného podľa
obrázku
16a.
Pri vhodnej voľbe rezistora RB (potenciometer RB2
v
sérii s ochranným rezistorom RB1) a rezistora RC
možno odmerať napätia na báze UB a na kolektore UC
a z nich určiť prúdy IB a IC ( resp. pomocou 2
meraní
s rôznym odporom RB určiť diferencie:
DIB = IB2
- IB1
a DIC = IC2 - IC1
), |
na základe ktorých možno stanoviť zosilňovací činniteľ tranzistora
v
zapojení so spoločným emitorom
poprípade zosilňovací
činiteľ so spoločnou bázou
ktoré patria medzi základné
parametre tranzistora, charaketrizujúce
jeho
zosilnenie. Takto stanovený zosilňovací činiteľ bD
ako diferenčný parameter vhodne charakterizuje prúdové
zosilnenie
pre malé amplitúdy signálov (malé diferencie zmeny prúdu F) v
okolí pracovného bodu tranzistora, určeného pokojovou hodnotou
jednosmerného
prúdu, napríklad IB alebo IC. Je zrejmé, že na
základe
pracovného bodu tranzistora, určeného prúdmi IB a IC
možno formálne rovnakým postupom stanoviť statický
koeficient
prúdového zosilnenia
bF=
(IC -
IC B0)/ (IB- ICB0)~IC /IB
, |
charakterizujúci pomer ovládajúceho jednosmerného prúdu IB a
ovládaného jednosmerného kolektorového prúdu IC. (Zvyškový
prúd ICB0 , ktorý charakterizuje prúd minoritných
nosičov
náboja cez nevodivý tranzistor, ktorý je v kremíkových tranzistoroch
malý
sme kvôli zjednodušeniu výrazu pokladali za nulový. Index F
charakterizuje statický parameter stanovený pomocou jednosmerných
hodnôt
prúdu, zabezpečujúcich funkčnosť tranzistora v jeho pracovnom
bode.)
q
Prečo nepoužívame na meranie prúdu ampermeter?
Jednak preto, že ampermeter sa pri neopatrnom zaobchádzaní
(napríklad
pri zlom nastavení rozsahov) môže veľmi ľahko pokaziť a takto
sa
snažíme šetriť financie školy a svoju energiu a čas hľadaním vhodných
opravovní.
Avšak aj keby sme mali v praktiku take inteligentné prístroje, ktoré si
prepnú samé spravny rozsah, nie je vždy možné zapojiť do obvodu
ampérmeter
tak, aby sa nezmenili podmienky práce obvodu. Mám na mysli
jednak
vplyv zbytočne dlhých prívodov k ampérmetru a s tým spojený vzrast
parazitných
kapacít a indukčností. V prípade kontroly zosilňovačov vzniká okrem
toho
ešte aj možnosť vzniku kladnej spätnej väzby a nebezpečenstvo
rozkmitania
obvodu. Pretože po tomto praktiku už nepochybujete o platnosti Ohmovho
zákona, takže z odmeraných hodnôt napätia a prekontrolovaných odporov
rezistorov
možete bez obav určiť aj potrebné prúdy.
qSynchronizácia
osciloskopu
Aby bolo možné stabilne pozorovať merané priebehy signálov na
obrazovke
osciloskopu treba zosynchronizovať spúšťanie časovej základne
osciloskopu
s výskytom meraného okamihu, v ktorom sa pozoruje časť priebehu
signálu,
ktorý je predmetom pozorovania. V praktiku prichádzjú do úvahy dva
spôsoby
synchronizácie:
- Vnútorná synchronizácia, odvodená od okamihu, keď
amplitúda signálu
prevýši určitú (z ovládacieho panela osciloskopu nastaviteľnú) napäťovú
úroveň. Z principu funkcie tohto spôsobu vyplýva, že najprv v určitom
predstihu
sa musí spustiť generátor časovej základne osciloskopu a až potom sa
začne
zobrazovanie meraného signálu. Dôsledkom je, že sa obvykle nemôže
zobraziť
meraný priebeh signálu celý včetne počiatočnej časti, v ktorej je jeho
amplitúda menšia ako prah diskriminácie spúšťacieho obvodu generátora
časovej
základne.
- Vonkajšia synchronizácia z vonkajšieho zdroja
najčastejšie koherentne
odvodená od zdroja meraného signálu, napríklad generátora impulzov.
Synchronizačný
impulz (stálej amplitúdy s pomerne rýchlym nárastom amplitúdy) sa musí
priviesť na oddelený vstup osciloskopu. V takomto prípade ak vstupuje
meraný
signal na osciloskop s oneskorením voči synchonizačnému signálu časová
základňa oscilokopu sa spúšťa s prestihom a možno ovládať začiatok
zobrazovania
meraného signálu. Ďalšou výhodou tohto spôsobu je nezávislosť
synchronizácie
osciloskopu pri zmene amplitúdy meraného impulzu, nakoľko
synchronizačný
impulz má stálu amplitúdu a tvar.
q Tranzistorový
spínač
|
Obr. 17c. Použitie svietivky
LED pri
skúške tranzistorového
spínača:
- (a) indikátor so svietivkou LED
-
kontrola ochraného odporu;
- (b) nastavenie statických
prúdov
pre režim spínača;
- (c) skúška s generátorom
impulzov
TTL (s amplitúdou +5V);
- (d) nastavenie statických
prúdov
pre režim spínača s iným
variantom indikácie LED svietivkou.
|
Činnosť tranzistora závisí od nastavenia jeho pracovného bodu (
prúdov IB a IC). Tranzistor sa najčastejšie
používa
v zapojení so spoločným emitorom (SE F)
na
zosilňovanie signálov v tzv. aktívnom stave,
charakterizovanom
prúdovým zosilňovacím činiteľom bF.
Okrem tohto aktívneho stavu môže byť
tranzistor ako spínač:
- v nevodivom
stave (ak pracovné podmienky
tranzistora
sú také, že
jeho kolektorový prúd je veľmi malý IC~0 a a jeho napätie na
kolektore je blízke hodnote napájacieho napätia UC~Ucc),
alebo v
- nasýtenom
stave (ak pracovné podmienky tranzistora
sú
také, že jeho
kolektorový prúd IC~Ucc/RC už
prakticky
nezávisí od prúdu báze a je obmedzený len veľkosťou kolektorového
odporu
RC a jeho napätie na kolektore je blízke malej zvyškovej
hodnote
saturačného UC~UCES~0,2V).
Na
overenie vlastností tranzistora ako spínača je určené zapojenie
uvedené
na obrázku 17, s dvoma variantami zapojenia záťaže (predstavovanej
svietivkou
LED sériovo zapojenej s ochranným odporom RLED).
Na obrázku
17a je záťaž
pripojená v kolektorovom obvode, výstupný signál sa
odoberá
z kolektora tranzistora a emitor spoločný pre vstupnú a výstupnú časť
obvodu
je pripojený na zem. Takýto spôsob zapojenia tranzistora sa nazýva so spoločným
emitorom (SE F).
|
|
Obr. 17a. Spínač
so spoločným emitorom
(SE.). V zapojení SE obrázku 17b je UB
~ UBE a teda odpor RB < (Ucc - UBE
)/IB |
Obr. 17b. Spínač
so spoločným kolektorom (SK). V zapojení SK na obrázku 17b je UB
= UBE + ULEDF + IB(bF
+1)RLED a teda odpor RB < (Ucc
- UB )/ IB. |
Zapojenie na obrázku 17b má záťaž pripojenú v emitorovom obvode a
signál
sa odoberá z emitora. Kolektor tranzistora je pripojený priamo na
zdroj
jednosmerného napätia. Z hľadiska náhradného obvodu pre malý (striedavý
F)
signál (ktorý sa vytvorí nahradením nezávislých jednosmerných zdrojov
napätia
ich vnútornými odpormi, teda v prípade ideálnych zdroja napätia
skratom F)
predstavuje
kolektor spoločný vývod pre vstupnú a výstupnú časť náhradného obvodu a
preto sa takéto zapojenie nazýva zapojenie so
spoločným kolektorom (SK F).
Z
hľadiska využitia spínacích vlastností tranzistora chceme
nastaviť
pracovné podmienky tranzistora tak, aby bol zabezpečený čo najväčší
prúd
cez tranzistor v zopnutom stave a čo najmenší prúd v rozpojenom stave.
Chceme teda dosiahnuť stav, v ktorom bude (v zapojení na obrázku 17a)
pri
uzemnenej báze tranzistor nevodivý a pri rozpojenom prepinači v báze
bude
tiecť cez kolektor tranzistora prúd nasýteného
tranzistora:
Musíme teda navrhnúť vhodný odpor RB, ktorý by
zabezpečil
takto definovaný režim.
Pri počiatočnej úvahe návrhu môžme predpokladať, že pre
dosiahnutie
určitého prúdu kolektora IC potrebujeme bázový prúd IB~IC/bF
, ktorý sa dá dosiahnuť s pomocou bázového odporu
V
nasýtenom stave tranzistora bude však väčší bázový prúd IBS>IB
a v dôsledku toho oproti režimu v aktívnom stave bude aj menší
súčiniteľ
prúdového zosilnenia:
bS<bF
(koeficient
prúdového zosilnenia v saturovanom stave bS~(ICS/IBS)) |
Na zabezpečenie takto definovanovaného režimu bude teda potrebný menší
odpor:
ako by bol potrebný pre režim zosilňovania signálu. (Minimálny odpor
rezistora
RB je zdola ohraničený maximálne prípustným prúdom cez bázu
tranzistora.).
V zapojení na obrázku 17 sa používa spolu so svietivkou
ochraný odpor
RLED=330W.
Pre výpočet (odhad)
správneho
nastavenia pracovných podmienok možno predpokladať, že:
- na svietiacej dióde je spád napätia ULEDF=2V,
- pri nasýtenom prúde kolektora ICS~(Ucc-ULEDF-UCEsat)/RLED
je medzi kolektorom a emitorom tranzistora saturačné napätie UCEsat~0,2V,
- koeficient prúdového zosilnenia bF
už máme odmeraný v predošlom meraní a napätie báza emitor vo fungujúcom
Ge tranzistore UBE ~ 0,2
V.
Literatúra:
Podrobnejšie o úlohách a cieľoch vyššie uvedených meraní je v
skriptách
:
Dušan
Kollár:
Elektronika a automatizácia 1, str. 26 - 38, str. 88 - 135.
Dušan Kollár:
Praktikum
z elektroniky a automatizácie , skriptá MFF UK, 1991 (v úlohách
označených
ako):
|
|
1a.1, 1a.2,
1b.1, 1b.2, 1b.4,
1c.1 ,1c.2 ,1c.3. |
|