|
Tranzistor
v zapojení SK |
Na obrázku 0 je príklad zapojenia obvodu s tranzistorom (F),
ktoré má pracovný odpor pripojený v emitorovom obvode a signál sa odoberá
z emitora. Kolektor tranzistora je pripojený priamo na zdroj jednosmerného
napätia. Z hľadiska náhradného obvodu (F)
pre malý (striedavý) signál (ktorý sa vytvorí nahradením nezávislých jednosmerných
zdrojov napätia ich vnútornými odpormi, teda v prípade ideálnych zdroja
napätia skratom F) predstavuje
kolektor spoločný vývod pre vstupnú a výstupnú časť náhradného obvodu a
preto sa takéto zapojenie nazýva zapojenie so spoločným kolektorom (SK).
Z hľadiska prenosových vlastností (F
napäťové zosilnenie blízke jednotke, takže výstupný signál je prakticky
zhodný so vstupným signálom alebo inými slovami povedané sleduje vstupný
signál) sa takéto zapojenie tranzistora nazýva aj emitorový sledovač.
|
Obr. 0a. Vytvorenie predpätia
pre sledovač pomocou deliča R1, R2 (prúd pretekajúci
cez delič jel podstatne (5 až 10 x) väčší ako prúd tečúci do bázy). |
|
Obr. 0b. Príklad zlého návrhu
predpätia pre tranzistor, ktoré je citlivé na rozptyl koeficienta prúdového
zosilnenia bF. (Pre ilustráciu pozri
tiež spínač v takomto zapojení F
) |
Na prvý pohľad je emitorový sledovač (F)
so svojim napäťovým zosilnením Au~1 a prúdovým zosilnením Ai~
bF zbytočné zapojenie. Sledovač má
však podstatne väčšiu vstupnú impedanciu (Zvs~Rvs~rp+(b+1)RE)
ako výstupnú (Zvys~Rvys~(rp+Rg)/(b+1))
a preto zdroj vstupného signálu (s vnútorným odporom Rg) potrebuje
odovzdať menší výkon ak záťaž zapojíme cez sledovač.
Nastavenie potrebného predpätia pre pracovný bod v
stave pokoja emitorového sledovača
-
Jednou z možností (spôsob sa používa v úlohe 4 a 5) vytvorenia správne
polarizovaného predpätia je spôsob podobný tomu ako sa nastavuje pokojový
pracovný bod v zapojení so spoločným emitorom pomocou deliča R1,
R2 (obr.0a) tak, aby prúd pretekajúci cez delič bol podstatne
väčší ako prúd tečúci do bázy – napr. v súhlase s podmienkou R1||R2<<bFRE.
-
Iný spôsob (použitý v úlohe 1 až 3) ak zdroj signálu má jednu svoju svorku
uzemnenú je použitie dvoch zdrojov napájania (obr.0c). Predpätie na bázu
sa privádza buď priamo cez zdroj signálu (obr.0ca) alebo v prípade bez
jednosmernej väzby s väzobným kondenzátorom (obr.0cb) je voľba pre odpor
medzi bázou a zemou RB~ bFRE.
|
|
(a) |
(b) |
Obr. 0c. Polarizovanie PN prechodov
sledovača pomocou dvoch zdrojov Ucc a Uee. (Potenciál
bázy a emitora sú blízke 0V) |
Príklad 1 - návrh parametrov v zapojení sledovača
Napríklad pri návrhu zapojenia podľa obrázku pre frekvenčnú oblasť zvukových
signálov (od 20Hz po 20kHz), pre pracovný bod tranzistora s emitorovým
prúdom IE=1mA a napájacim napätím Ucc=15V možno postupovať
nasledovne. (Pri návrhu predpokladáme, že súčiniteľ prúdového zosilnenia
stanoveného pre zapojenie so spoločným emitorom (SE) bF~100.
Obecne sa však nedoporučuje orientovať pri návrhu pracovného bodu tranzistora
priamo na koeficient bF, nakoľko
jeho hodnota môže mať podstatný rozptyl u jednotlivých tranzistorov (obr.
0b). V návrhu je použité napájanie bázy sledovača (obr. 0a) z „tvrdého“
deliča R1, R2 , ktorá udržuje pomerne stále napätie
na báze a tak podstatne redukuje vplyv rozptylu hodnôt koeficienta bF
na prúd bázy.)
-
Pretože vstupný signál je bipolárny zvoľme jednosmerné napätie na emitore
UE=0,5Ucc=7,5V.
-
Pre nastavenie potrebného prúdu v stave pokoja IE=1mA zvolíme
odpor RE=7,5kW.
-
Potrebné napätie na báze (Si tranzistora) UB=UE+0,6V=8,1V
možno dosiahnuť pri pomere odporov R1:R2=1:1,17 napr.
tak, že R1=130kW a R2=150kW
(použijúc podmienku R1||R2~0,1bFRE=75kW).
-
Voľba väzobného kondenzátora C1. Vstupný odpor sledovača (~bFRE~750kW)
spolu s odporom R1||R2~70 kW
tvoria výsledný odpor R~63kW filtra vysokých
frekvencii RC1. Požadujeme, aby sledovač prenášal frekvenciu
20Hz s poklesom ~ -3dB, takže musí byť C1 aspoň 0,15mF.
-
Voľba väzobného kondenzátora C2. Kondenzátor C2s
zatiaľ nešpecifikovaným vstupom RL ďalšieho stupňa tvoria filter
vysokých frekvencii RLC2 (výstupný odpor sledovača<<
RL) Nedopustíme sa veľkej chyby ak budeme predpokladať, že RL=<RE.
Pretože požadujeme, aby sledovač prenášal frekvenciu 20Hz s poklesom ~-3dB,
musí byť C2aspoň 1mF.
-
Nakoľko výsledný filter vysokých frekvencii RC1+ RLC2
je dvojvstupňový (fd=(fd1.fd1)0,5)
treba zobrať o niečo väčšie kapacity, napr. C1=0,5mF,
C2=3,3mF.
Úloha 1a (obr.1) ilustruje potrebu správneho polarizovania PN prechodov
tranzistora. Konkrétne v danom zapojení pri amplitúde vstupného signálu
menšej ako 0,6V (pre Si tranzistor) prestáva byť prechod báza emitor polarizovaný
vo vodivom smere a dôjde k obmedzeniu amplitúdy striedavého vstupného signálu
Príklad 2 - návrh náhradného obvodu sledovača
Jednosmerné pracovné podmienky tranzistora možno určiť pomocou veľkosignálneho
náhradného obvodu na obr.0d_a. Napríklad prenos jednosmerných napätí zo
vstupu Ug na výstup U2 možno charakterizovať (samozrejme
za predpokladu, že impedancia predstavovaná kondenzátorom |1/jwC1|-->0):
Pre malé zmeny signálu je v hodný model zobrazený na ďalšich obrázkoch
0d_b - 0d_d.
|
Obr. 0d. Náhradný obvod emitorového sledovača
(podobného zapojeniu na obr. 0b).
-
Pre veľký signál - pre stanovenie jednosmerných pracovných
podmienok tranzistora;
-
Pre malý signál - pre stanovenie prúdového a napäťového
zosilnenia.
Označenie použité na obrázku:
beta_F*IB=bF*IB;
g_m*u_pi=gm*up; r_pi=rp;
u_pi=up; u_2=u2.
|
|
Obr. 0d. Náhradný obvod emitorového sledovača.
-
(c) Pre stanovenie výstupného odporu;
-
(d) Pre stanovenie vstupného odporu;
Označenie použité na obrázku:
beta_F*IB=bF*IB;
g_m*u_pi=gm*up; r_pi=rp;
u_pi=up; u_2=u2.
|
S pomocou uvedených náhradných obvodov možno určiť niektoré základné
vzťahy, charakterizujúce činnosť emitorového sledovača.
Na stanovenie výstupného odporu sledovača bol použitý pomocný zdroj
napätia un, ktorý umožňuje udržať v rovnakých podmienkach činnosť
neautonómneho zdroja gm*up
aj po odstránení (nahradení skratom) nezávislých zdrojov napätia
Ucc a Ug z obvodu.
|