Tranzistor v zapojení SK

Na obrázku 0 je príklad zapojenia obvodu s tranzistorom (F), ktoré má pracovný odpor pripojený v emitorovom obvode a signál sa odoberá z emitora. Kolektor tranzistora je pripojený priamo na zdroj jednosmerného napätia. Z hľadiska náhradného obvodu (F) pre malý (striedavý) signál (ktorý sa vytvorí nahradením nezávislých jednosmerných zdrojov napätia ich vnútornými odpormi, teda v prípade ideálnych zdroja napätia skratom F) predstavuje kolektor spoločný vývod pre vstupnú a výstupnú časť náhradného obvodu a preto sa takéto zapojenie nazýva zapojenie so spoločným kolektorom (SK). Z hľadiska prenosových vlastností (F napäťové zosilnenie blízke jednotke, takže výstupný signál je prakticky zhodný so vstupným signálom alebo inými slovami povedané sleduje vstupný signál) sa takéto zapojenie tranzistora nazýva aj emitorový sledovač.
 
Obr. 0a. Vytvorenie predpätia pre sledovač pomocou deliča R1, R2 (prúd pretekajúci cez delič jel podstatne (5 až 10 x) väčší ako prúd tečúci do bázy).
Obr. 0b. Príklad zlého návrhu predpätia pre tranzistor, ktoré je citlivé na rozptyl koeficienta prúdového zosilnenia bF. (Pre ilustráciu pozri tiež spínač v takomto zapojení F )

Na prvý pohľad je emitorový sledovač (F) so svojim napäťovým zosilnením Au~1 a prúdovým zosilnením Ai~ bF zbytočné zapojenie. Sledovač má však podstatne väčšiu vstupnú impedanciu (Zvs~Rvs~rp+(b+1)RE) ako výstupnú (Zvys~Rvys~(rp+Rg)/(b+1)) a preto zdroj vstupného signálu (s vnútorným odporom Rg) potrebuje odovzdať menší výkon ak záťaž zapojíme cez sledovač. 
 

Nastavenie potrebného predpätia pre pracovný bod v stave pokoja emitorového sledovača

  1. Jednou z možností (spôsob sa používa v úlohe 4 a 5) vytvorenia správne polarizovaného predpätia je spôsob podobný tomu ako sa nastavuje pokojový pracovný bod v zapojení so spoločným emitorom pomocou deliča R1, R2 (obr.0a) tak, aby prúd pretekajúci cez delič bol podstatne väčší ako prúd tečúci do bázy – napr. v súhlase s podmienkou R1||R2<<bFRE.

  2.  
  3. Iný spôsob (použitý v úlohe 1 až 3) ak zdroj signálu má jednu svoju svorku uzemnenú je použitie dvoch zdrojov napájania (obr.0c). Predpätie na bázu sa privádza buď priamo cez zdroj signálu (obr.0ca) alebo v prípade bez jednosmernej väzby s väzobným kondenzátorom (obr.0cb) je voľba pre odpor medzi bázou a zemou RB~ bFRE.

(a) (b)
Obr. 0c. Polarizovanie PN prechodov sledovača pomocou dvoch zdrojov Ucc a Uee. (Potenciál bázy a emitora sú blízke 0V)



Príklad 1 - návrh parametrov v zapojení sledovača

Napríklad pri návrhu zapojenia podľa obrázku pre frekvenčnú oblasť zvukových signálov (od 20Hz po 20kHz), pre pracovný bod tranzistora s emitorovým prúdom IE=1mA a napájacim napätím Ucc=15V možno postupovať nasledovne. (Pri návrhu predpokladáme, že súčiniteľ prúdového zosilnenia stanoveného pre zapojenie so spoločným emitorom (SE) bF~100. Obecne sa však nedoporučuje orientovať pri návrhu pracovného bodu tranzistora priamo na koeficient bF, nakoľko jeho hodnota môže mať podstatný rozptyl u jednotlivých tranzistorov (obr. 0b). V návrhu je použité napájanie bázy sledovača (obr. 0a) z „tvrdého“ deliča R1, R2 , ktorá udržuje pomerne stále napätie na báze a tak podstatne redukuje vplyv rozptylu hodnôt koeficienta bF na prúd bázy.) 

  • Pretože vstupný signál je bipolárny zvoľme jednosmerné napätie na emitore UE=0,5Ucc=7,5V.
  • Pre nastavenie potrebného prúdu v stave pokoja IE=1mA zvolíme odpor RE=7,5kW.
  • Potrebné napätie na báze (Si tranzistora) UB=UE+0,6V=8,1V možno dosiahnuť pri pomere odporov R1:R2=1:1,17 napr. tak, že R1=130kW a R2=150kW (použijúc podmienku R1||R2~0,1bFRE=75kW).
  • Voľba väzobného kondenzátora C1. Vstupný odpor sledovača (~bFRE~750kW) spolu s odporom R1||R2~70 kW tvoria výsledný odpor R~63kW filtra vysokých frekvencii RC1. Požadujeme, aby sledovač prenášal frekvenciu 20Hz s poklesom ~ -3dB, takže musí byť C1 aspoň 0,15mF.
  • Voľba väzobného kondenzátora C2. Kondenzátor C2s zatiaľ nešpecifikovaným vstupom RL ďalšieho stupňa tvoria filter vysokých frekvencii RLC2 (výstupný odpor sledovača<< RL) Nedopustíme sa veľkej chyby ak budeme predpokladať, že RL=<RE. Pretože požadujeme, aby sledovač prenášal frekvenciu 20Hz s poklesom ~-3dB, musí byť C2aspoň 1mF.
  • Nakoľko výsledný filter vysokých frekvencii RC1+ RLC2 je dvojvstupňový (fd=(fd1.fd1)0,5) treba zobrať o niečo väčšie kapacity, napr. C1=0,5mF, C2=3,3mF.
Úloha 1a (obr.1) ilustruje potrebu správneho polarizovania PN prechodov tranzistora. Konkrétne v danom zapojení pri amplitúde vstupného signálu menšej ako 0,6V (pre Si tranzistor) prestáva byť prechod báza emitor polarizovaný vo vodivom smere a dôjde k obmedzeniu amplitúdy striedavého vstupného signálu 



Príklad 2 - návrh náhradného obvodu sledovača

Jednosmerné pracovné podmienky tranzistora možno určiť pomocou veľkosignálneho náhradného obvodu na obr.0d_a. Napríklad prenos jednosmerných napätí zo vstupu Ug na výstup U2 možno charakterizovať (samozrejme za predpokladu, že impedancia  predstavovaná kondenzátorom |1/jwC1|-->0): 

Pre malé zmeny signálu je v hodný model zobrazený na ďalšich obrázkoch 0d_b - 0d_d. 
Obr. 0d. Náhradný obvod emitorového sledovača (podobného zapojeniu na obr. 0b).
  1. Pre veľký signál - pre stanovenie jednosmerných pracovných podmienok tranzistora;
  2. Pre malý signál - pre stanovenie prúdového a napäťového zosilnenia.

  3. Označenie použité na obrázku: 
    beta_F*IB=bF*IB; g_m*u_pi=gm*up; r_pi=rp; u_pi=up; u_2=u2

 
Obr. 0d. Náhradný obvod emitorového sledovača.
  • (c) Pre stanovenie výstupného odporu;
  • (d) Pre stanovenie vstupného odporu;

  • Označenie použité na obrázku: 
    beta_F*IB=bF*IB; g_m*u_pi=gm*up; r_pi=rp; u_pi=up; u_2=u2.

S pomocou uvedených náhradných obvodov možno určiť niektoré základné vzťahy, charakterizujúce činnosť emitorového sledovača. 

Na stanovenie výstupného odporu sledovača bol použitý pomocný zdroj napätia un, ktorý umožňuje udržať v rovnakých podmienkach činnosť neautonómneho zdroja gm*up  aj po odstránení (nahradení skratom) nezávislých zdrojov napätia  Ucc a Ug z obvodu. 



 

[Návrat]