|
Úloha
7 |
Diódový obmedzovač a
spínač
Cieľ úlohy:
spočíva v experientálnom overení vlastností
diódy
v obmedzovacom a spínacom obvode.
q
Dióda
u
Statické parametre náhradného obvodu diódy
Typický priebeh voltampérovej
charakteristiky
je znázornený na obrázku 1. Ak je napätie polarizované tak, že časť
monokryštálu
s vodivosťou P je kladná a časť monokryštálu s vodivosťou N je záporná,
t.j. v tzv. priepustnom smere diódy, prechádza značný prúd i
pri
malom napätí u. Pri opačnej tzv. závernej polarite
tečie
len veľmi malý prúd aj pri značnom napätí. Dióda sa chová podobne ako
ventil,
prepúšťajúci prúd len v jednom smere (s odporm RDF vo
vodivom
smere a odporom RDR v závernom smere).
|
Obr.
d1. Príklad voltampérovej charakteristiky diódy. |
|
Obr. d2. "Hrubá"
aproximácia
charakteristiky diódy.
|
|
Obr d3. Náhradné
zapojenie podľa
charakteristiky diódy z obr. d2. (Di je symbol
ideálneho
ventilu).
|
|
Obr. d4.
Aproximácia charakteristiky
diódy pre „veľký signál“.
|
Aproximácia V-A
charakteristiky
diódy analytickým výrazom
Závislosť medzi prúdom i
a
napätím u na PN prechode (statickú voltampérovú charakteristiku)
možno vystihnúť vzťahom
i =IR0[exp(u/UQ
) -1], |
(1)
|
kde |
|
IR0 |
Nasýtený prúd
v závernom smere, t.j. prúd prechádzajúci pri značnom napätí závernej
polarity, |
u |
Napätie na
PN prechode, pričom kladné znamienko znamená priepustnú polaritu, |
UQ |
tzv. Teplotné
napätie UQ
=KQ /q
(K – Boltzmannova konštanta, q –
náboj elektrónu).
Pri teplote Q
=300K,
je UQ=26mV. |
Derivovaním výrazu (1) možno zistiť
diferencialnu
vodivosť gDF=di/du =1/rDF a z nej diferencialny
odpor vodivého PN prechodu:
Celkový odpor vodivej diódy je RDF=rDF+rs
o málo väčší – je zväčšený o malý odpor rs materiálu
polovodičových
elektród a prívodov (obr. d7).
Skutočné diódy sa riadia vzťahom (1) len
približne
a a to len v obmedzenom rozsahu napätí. Najzrejmejší nesúhlas je v
závernej
vetve charakteristiky. Ak prekročí záverné napätie určitú veľkosť Uz
(obr.
d1), ktorá závisí na druhu a čistote použitého polovodiča a na jeho
teplote,
nastáva jednak vytrhávanie ďalšich elektrónov elektrickým poľom v okolí
prechodu PN, efekt známy ako tzv. Zenerov jav a dochádza tiež k
ionizácii neutrálnych atómov nárazmi prechádzajúcich minoritných
nosičov.
Obidva procesy spôsobia, že prúd v závernom smere sa pri prekročení
určitého
napätia začne neúmerne zväčšovať. Tým sa oteplí prechod PN a preto sa
záverný
prúd ešte ďalej zväčšuje, čo by u teplotne citlivých polovodičov mohlo
viesť k elektrickému prierazu. U diód z kremíku alebo iných tepelne
odolných
polovodičov možno docieliť, že po prekročení tzv. Zenerovho napätia
UZD má dióda len veľmi malý diferenciálny odpor RDZ,
niekedy menší ako diferenciálny odpor RDF v priepustnej
oblasti.
Dióda v Zenerovej časti charakteristiky nedovolí, aby priložené záverné
napätie prekročilo určitú veľkosť, čo ju robí vhodnou napr. ku stabilizácii
napätia ako referenčný zdroj . Zenerove napätie možno ovládať
výrobnou
technológiou v rozmezí od troch do niekoľko sto voltov. Pritom toto
napätie
málo závisí na teplote (teplotný súčiniteľ sa pohybuje od –0,05 až do
+0,12%
a je najmenší u diód pre napätie okolo 6V). Pretože pri prechode
záverného
prúdu sa v dióde ztráca pomerne značný výkon PZD=UZDiZD,
vyrábajú sa Zenerove diódy pre rôzne výkony (od miniaturnych pre 0,1W
až
k výkonovým pre 10 a viac wattov).
|
Obr. d6.
Náhradné zapojenie
Zenerovej diódy.
|
Vetva s
odporom: |
RDZ
reprezentuje
Zenerovu časť; |
RDR
reprezentuje závernú
„ plochú“ časť; |
RDF
reprezentuje priepustnú časť. |
Ohyb v Zenerovej oblasti má väčšiu
strmosť ako
ohyb v priepustnej vetve a je zaujímavý aj po ďalšej stránke. Zatiaľ čo
trvanie prechodového javu pri zmene napätia z priepustnej do závernej
vetve
je ovplyvnené hromadením minoritných nosičov náboja a trvá pomerne
dlho,
nevykazuje zmena polarity cez Zenerov ohyb takmer žiadny prechodový
jav,
čo je významná prednosť pre rýchle spínacie obvody.
u
Dynamické parametre diódy
Pri vysokofrekvenčnom napätí u
tieto tzv.
statické vlastnosti diódy nedostatočne charakterizujú vlastnosti
diódy
a na zostrojenie náhradného obvodu treba použiť ďalšie tzv.
dynamické
parametre. Jedným z nich je
(obr.
d7) kapacita prechodu CD~1/(u)n, ktorá
závisí
na priloženom napätí u, kde mocniteľ má veľkosť n=2-3, podľa
typu
technológie výroby prechodu. Ďalšie dynamické parametre ako indukčnosť
prechodu LD (10 až 30 nH), alebo parazitná kapacita púzdra a
vývodov Ck (0,3 až 3pF) majú len malý vplyv.
|
Obr.d7 Náhradné
„dynamické" zapojenie vodivej diódy:
rDF -
odpor vodivého
PN prechodu;
rs – odpor
prívodov
k báze;
Cd –
kapacita PN prechodu;
Ld –
indukčnosť prívodov;
Ck –
parazitná kapacita
púzdra a prívodov. |
Ďalším dynamickým javom, ktorý sa nedá
vystihnúť
bežným nahradným zapojením je tzv. hromadenie minoritných nosičov
náboja,
ktoré nastáva, keď sa strieda polarita signálu na dióde.
|
Obr. d8. Priebeh
prúdu po prepólovaní
z priepustného do záverného smeru. |
Pre potreby výkladu na obr. d8
predpokladajme,
že napätie pôsobí na dióde najprv v priepustnom smere a prechodom PN
tečie
určitý prúd. Časť tohto prúdu tvoria elektróny, ktoré prechádzajú z
časti
N do P a tam existujú určitú krátku dobu, tzv. dobu života
minoritných
nosičov, pokiaľ nezrekombinujú s dierami tejto časti. (Kvôli
úplnosti
podotýkam, že elektróny v časti N sa označujú ako majoritné nosiče
náboja.)
Druhú časť prúdu tvoria diery, ktoré prechádzajú z časti P do N a tam
existujú
ako minoritné nosiče až do svojej rekombinácie s elektrónmi.
Ak sa zmení počas tohto procesu polarita
vonkajšieho
napätia tak, že bude brániť daľšiemu prechodu majoritných nosičov
náboja,
pre doposiaľ nezrekombinované minoritné nosiče náboja, nahromadené na
oboch
stranách PN prechodu, bude tento PN prechod však teraz priechodný.
Preto
v prvom okamihu po skokovej zmene napätia prechádza cez diódu omnoho
väčší
prúd ako v ustálenom stave a až po vyčerpaní nahromadených nosičov sa
zmenší
na veľkosť zodpovedajúcu statickej charakteristike.
Tento jav znázorňuje obrázok d8. Po
prepolarizovaní
napätia u sa nezmenší
prechádzajúci
prúd na hodnotu IR0, ktorá by mala zodpovedať priloženému
závernému
napätiu, ale najprv sa dosiahne mnoho väčšia hodnota Ids a
až
za určitú dobu ts začne klesať s časovou konštantou t (trvanie
aktívneho tyla impulzu tta=2,2t).
Celková doba zotavenia ts + tta sa podľa druhu
diódy
pohybuje od nanosekúnd do desiatky mikrosekund. U danej diódy je
prechádzajúci
prúd Ids tým väčší, čím bol väčší predchádzajúci priepustný
prúd a čím väčšie je priložené záverné napätie, tak ako by si dióda
ešte
na okamih po prepólovaní zachovala svoju predošlú vodivosť. Po
dosiahnutí
určitého prúdu Isat však nastane nasýtenie, takže ďalšim
zväčšovaním
priepustného prúdu sa predlžuje už len doba zotavenia tS,
počas ktorej prechádza nasýtený prúd.
Opísaný prechodový jav pri striedaní
priepustnej
a závernej polarity obmedzuje frekvenčnú použiteľnosť diód. V
niektorých
prípadoch možno túto vlastnosť zámerne využiť, napr. pri tvarovaní
veľmi
krátkych impulzov.
V nanosekondovej impulznej technike sa
polovodičové
diódy používajú predovšetkým ako spínače. Okrem malého
spínacieho
odporu a vysokého odporu v záverom smere mali by diódy pre tieto obvody
mať malý čas zopnutia.Trvanie prechodu z nevodivého do vodivého stavu,
v dôsledku vyššie uvedeného efektu hromadenia náboja, sa značne
odlišuje
od trvania prechodu z vodivého stavu do nevodivého stavu (obr. 9b).
|
Obr. d9a. Zapojenie
na experimentálne
overenie dynamických vlastností diódy. |
|
Obr. d9b. Vplyv
nahromadenia náboja
na predĺženie výstupného impulzu o tzv. dobu zotavenia tS. |
qObmedzovacie
obvody
Nelinearita voltampérovej
charakteristiky umožňuje
použiť diódy na vhodné skreslenie prenášaného signálu. Klasická dióda s
jedným ohybom charakteristiky môže spôsobiť len jednoduché deformácie
tvaru
signálu, zatiaľ čo napr. Zenerova dióda s dvoma ohybmi má viac možností
využitia. Názvom obmedzovač sa rozumie pasívny tvarovací obvod:
- limiter - obvod, ktorý odrezáva
vrcholky napäťového
signálu a obmedzuje tak jeho amplitúdu na požadovanú veľkosť (obr.
d10a_a),
- separátor vrcholkov – obvod, ktorý
umožní aby prešla
na výstup len časť signálu presahujúca danú úroveň (obr. d10a_b),
- vykrajovač (slicer) – obvod
prepúšťajúci časť signálu,
ležiacu medzi danými úrovnňami (obr. d10b).
Jednoduchý obmezovač je v podstate
nelineárny delič,
ktorého jednu časť tvorí odpor a druhú dióda s predpätím. Výstupné
napätie
možno odoberať buď z diódy (paralelný obmedzovač), alebo z odporu
(sériový
obmedzovač).
|
Obr. d10a.
Priebeh sinusového napätia po jednostrannom obmedzení s použitím:
- kladného
predpätia UB,
- záporného
predpätia -UB.
|
|
Obr. d10b.
Priebeh sinusového napätia po obojstrannom obmedzení:
- bez predpätia
- s predpätím -UB.
|
u
Sériový obmedzovací obvod s diódou prakticky
|
Obr. 1.
Zapojenie na demonštráciu sériového diódového obmedzovača. Funkcia
sériového
diódového obmedzovača závisí od predpätia Up (na obrázku
nastavené
na Up =0V). Osciloskop reprezentuje jeho vstupný odpor RL=1MW
a montážna + vstupná kapacita osciloskopu Cp=CL=500pF. |
|
Obr.
1a. Porovnanie tvaru a amplitúdy na vstupe a výstupe sériového
diódového
obmedzovača pri predpätí Up=0V (- v podstate
jednocestné usmernenie).
Pri meraní v praktiku nezabudnite skontrolovať úbytok amplitúdy nadióde
DUm.
a porovnať ho s napätím UDF náhradného obvodu diódy. |
|
Obr. 1b.
Porovnanie tvaru a amplitúdy na vstupe a výstupe sériového diódového
obmedzovača
pri predpätí Up=2V. Pri meraní v praktiku
nezabudnite
porovnať úroveň odrezávania sinusového signálu s prepätím Up. |
|
Obr. 1c.
Porovnanie tvaru a amplitúdy na vstupe a výstupe sériového diódového
obmedzovača
pri predpätí Up=-2V. |
|
Obr. 1d.
Porovnanie tvaru a amplitúdy na vstupe a výstupe sériového diódového
obmedzovača
pri predpätí Up=-4V. |
u
Paralelný obmedzovací obvod s diódou prakticky
|
Obr.
2. Zapojenie na demonštráciu paralelného diódového obmedzovača. Funkcia
diódového paralelného obmedzovača závisí od predpätia Up.
Osciloskop
reprezentuje jeho vstupný odpor RL=1MW
(pri voľbe parametrov podľa obrázku jeho vplyv možno zanedbať) a
kapacita
Cp=CL=500pF reprezentuje montážnu kapacitu +
vstupnú
kapacitu osciloskopu . |
|
Obr. 2a.
Porovnanie tvaru a amplitúdy na vstupe a výstupe paralelného diódového
obmedzovača pri predpätí Up=0V.
Ampltúda obmedzovania
na výstupe
Uout pri vodivej dióde je závislá od typu diódy a od
predpätia
Up . V danom prípade pri predpätí Up=0V a
kremíkovej
dióde je Uout~UDF.
Pri nevodivej dióde
je ampltúda
zápornej polovlny na výstupe Uout závislá od deliaceho
pomeru
deliča (Uout=UinR0/(RL&RDR&R1)
~ UinR0/R1). |
|
Obr. 2b.
Porovnanie tvaru a amplitúdy na vstupe a výstupe paralelného diódového
obmedzovača pri predpätí Up=1,4V. |
|
Obr. 2c.
Porovnanie tvaru a amplitúdy na vstupe a výstupe paralelného diódového
obmedzovača pri predpätí Up=-2,6V.
Pri vodivej dióde je
obmedzovacia
úroveň na výstupe Uout závislá
od typu diódy a predpätia Up . V danom prípade pri predpätí
Up=-2,6V a kremíkovej dióde je Uout~Up+UDF~-2V. |
Praktická realizácia
predpätia
Up
Pre potreby merania v tejto úlohe možno
najjednochšie
vytvoriť potrebné predpätie pomocou baterie alebo regulovateľného
zdroja
napätia. Oba tieto zdroje mávajú obvykle malý vnútorný odpor, omnoho
menší
ako odpor použitých rezistorov v zapojení obmedzovača, takže
neovplyvňujú
nastavenie predpätia Up. Inú možnosť vytorenia rôzneho
predpätia
pomocou deliča s malými odpormi diód RDF a RZD
ilustruje
obrázok 3.
|
Obr. 3.
Rôzne predpätie Up1 až Up4 je v tejto úlohe s
diódovým
obmedzovačom realizované pomocou diódového deliča s kremíkovou,
germániovou
a zenerovou diódou. Pred osciloskopickým sledovaním priebehov
výstupného
napätia si jednosmerným voltmetrom skontrolujte ponúkané veľkosti
predpätia
Up1 až Up4, aby ste sa jednoduchšie zorientovali
v oscilograme výstupného priebehu.
|
q
Diódový spínač
u
Sériový diódový spínač prakticky
Sériový spínací obvod je napäťový delič,
ktorý
využíva rôzne veľký odpor diódy vo vodivom (RDF) a nevodivom
stave (RDR) - modifikuje deliaci pomer napäťového deliča z RDF/(RL&R1
na RDR/(RL&R1). V dôsledku
podieľania
sa rôzne veľkých odporov na prechodovom jave pri prenose impulzu je
trvanie
prechodového javu s vodivou diódou rýchlejšie (trvanie čela tca)
ako trvanie prechodového javu s nevodivou diódou (trvanie tyla tta).
|
Obr. 4.
Náhradný obvod obvodu so sériovou diódou pri predpätí Up=0.
Kapacita PN prechodu Cd, montážna kapacita Cp=Cm+
CL. Osciloskop reprezentuje odpor RL a kapacita CL. |
Tvar výstupného impulzu závisí od typu
diódy (reprezentovaného
jednak difúznou kapacitou PN prechodu Cd a rýchlosťou
rekombinácie
nosičov náboja po uzavretí PN prechodu) a tiež závisí od kvality
montáže
(malá kapacita Cp=Cm+ CL). Pri nie
príliš
precíznej montáži (typu ":vrabčie hniezdo" aká je pri skúšaní v
podmienkach
praktika bežná) môže byť kapacita Cp nezanedbateľná a môže
sa
výrazne podieľať na tvarovaní výstupného impulzu, napr. na tvar podľa
obrázku
4a.
|
Obr. 4a.
Tvary impulzov na vstupe a výstupe sériového spínača (s diódou
1N4148,
ktorej kapacita PN prechodu Cd=4pF a odpormi RL=1MW
R1=4kW, Cp=CL=500pF)
pri predpätí Up=0V. Výstupná amplitúda U2=U1-UDF
je oproti vstupnej amplitúde U1 zmenšená o úbytok UDF
na vodivej dióde.
- V
dôsledku
malého odporu vodivej
diódy RDF~(25mV)/IDF má čelo výstupného impulzu
veľmi
krátke trvanie: tca~2,2(RDF||R1)(Cd+Cp).
- Trvanie tyla
impulzu - tta~(2,2
(R1||RL)Cp) už nezávisí od diódy a je
ovplyvnené integračným článkom s časovou konštatntou t=(R1||RL)Cp),
kde Cp=Cm+ CL.
|
Ďalší obrázok reprezentuje vlastnosť
špeciálnych
diód s nahromadením náboja - jav, ktorý nie je možné vystihnúť bežným
náhradným
obvodom diódy - tzv hromadenie nosičov náboja v oblasti PN prechodu
počas
pôsobenia impulzu a konečným trvaním (dobou života) ich rekombinácie po
uzatvorení PN prechodu.
|
Obr. 4b.
Tvary impulzov na vstupe a výstupe sériového spínača (s diódou
1N4002,
ktorej kapacita PN prechodu Cd=52 pF) pri predpätí Up=0V
a s odpormi R1=500W
a RL=1MW a, Cp=CL=500pF.
Väčšia kapacita Cd u diódy 1N4002 má za následok prechodový
jav pri otváraní diódy (*1) a hlavne vznik ďalšieho prekmitu (*2),
ktorý
je spôsobený nahromadením minoritných nosičov náboja a ich následnou
rekombináciou
po uzavretí PN prechodu. Dióda takéhoto typu sa tiež nazýva dióda s
hromadením náboja. |
Ďalšie dva obrázky ilustrujú zmenu
pomerov na
výstupe spínacieho obvodu so sériove zapojenou diódou 1N4148 pri zmene
predpätia Up, pri nezmenených ostatných parametroch
sledovaného
spínacieho obvodu. Zmena tvaru výstupného impulzu je podobná ako v
predošlom
tvarovaní napätia sinusového tvaru.
|
Obr. 4c.
Tvary impulzov na vstupe a výstupe sériového spínača - obmedzovača
(s diódou 1N4148, ktorej kapacita PN prechodu Cd=4 pF a
odpormi
RL=1MW
R1=4kW, Cp=CL=500pF)
pri predpätí Up=+0,3V. |
|
Obr. 4d.
Tvary impulzov na vstupe a výstupe sériového spínača - obmedzovača
(s diódou 1N4148, ktorej kapacita PN prechodu Cd=4 pF
a odpormi RL=1MW
R1=4kW, Cp=CL=500pF)
pri predpätí Up=-0,3V. |
u
Paralelný diódový spínač prakticky
Na rozdiel od sériového spínacieho
obvodu dióda
svojim rôzne veľkým odporom vo vodivom (RDF)
a nevodivom stave (RDR) zapojená paralelne s odporom RL a
modifikuje
deliaci pomer napäťového deliča z R0/(RL&RDF
na R0/(RL&RDR, v dôsledku čoho
trvanie
čela a tyla impulzu môže mať približne rovnaké trvanie tca~
tta =2,2t,
nakoľko časová konštanta výsledného integračného obvodu
t =(R0||RL||RDF)(Cp+Cm+CL)~
(R0||RL||RDR)(Cp+Cm+CL).
|
Obr. 5.
Náhradný obvod obvodu s paralelnou diódou pri predpätí Up=0.
Kapacita PN prechodu Cd len málo pozmení celkovú montážnu
kapacitu
Cp=Cm+ CLobvodu.
Osciloskop reprezentuje odpor RL a kapacita CL. |
|
Obr. 5a.
Tvary impulzov na vstupe a výstupe paralelného diódového spínača
(s diódou 1N4148, ktorej kapacita PN prechodu Cd=4pF,
odpormi
RL=22kW,
R0=4kW
a Cp=CL=500pF) pri predpätí Up=0V.
Amplitúda výstupného impulzu U2=U1R0/(RL&RDF).
Trvanie čela a tyla impulzu je približne rovnaké tca~tta
=2,2t . (pri
vodivej
dióde je časová konštanta výsledného integračného tvarovacieho obvodu t=(R0||RL||RDF)(Cp+Cm+CL).) |
|
Obr. 5b.
Tvary impulzov na vstupe a výstupe paralelného diódového spínača -
obmedzovača
(s diódou 1N4148, ktorej kapacita PN prechodu Cd=4pF,
odpormi
RL=22kW,
R0=4kW
a Cp=CL=500pF) pri predpätí Up=-1V. |
Literatúra:
Podrobnejšie o úlohách a cieľoch vyššie
uvedených
meraní je v skriptách :
- Dušan Kollár: Elektronika a
automatizácia 1, str.
53 - 109.
- Dušan Kollár: Praktikum z
elektroniky a
automatizácie
, skriptá MFF UK, 1991 ( úloha 7).
|