|
Úloha
2, 3, 4 |
qSignál
v lineárnych obvodoch
Pri
analýze elektronických obvodov sa používa
ako stavebný kameň obvodov základný útvar - n_bran (čierna
krabička
s 2n dvojicami svoriek), napríklad v najjednoduchšom prípade jednobran
a dvojbran.
Podľa
fyzikálnej štruktúry sa rozlišujú n-brany
(F):
-
aktívne - zdroje (autonómne a
neautonómne F
);
-
pasívne - (lineárne a
nelineárne F
);
V
lineárnych obvodoch so zdrojom
harmonického signálu
(F),
ktorý má frekvenciu w=2pf
sú obvodové funkcie komplexnými funkciami frekvencie, napríklad:
komplexná
frekvenčná charakteristika (a jej súčasti amplitúdová a fázová
frekvenčná
charakteristika).
Na
posúdenie prenosu impulzných signálov (F)
môžu poslúžiť reakcie výstupu obvodu na vstupný podnet definovaného
tvaru (skokového impulzu alebo veľmi krátkeho impulzu, t.j. prechodová
alebo impulzová charakteristika).
V
praxi (F)
sa na kontrolu prenosu lineárnych obvodov používajú obdĺžnikové
impulzy.
Ak majú krátke trvanie čela impulzu tca<<ti
voči samotnému trvaniu impulzu ti možno ich pokladať za imitáciu
jednotkových skokov.
q
Integračný RC obvod
Okrem zdokonalenia sa v oscilografickom
meraní
je cieľom úlohy ozrejmiť
ako časová (F)
konštanta ti=RC
charakterizuje prechodový jav, ozrejmiť si súvislosť časovej konštanty
prechodného javu ti=RC
s trvaním impulzu ti a s aktívnym trvaním čela impulzu tca,
poprípade súvis týchto parametrov s frekvenčnými charakteristikami
prenosu.
(F
)
Na obrázku 1a je zobrazený meraný
integračný článok
RC, ktorý sa v simulovaním meraní používa na ozrejmenie činnosti. Na
obrázku
1b je zobrazený príklad simulovaného merania s impulzom z generátora o
trvaní ti=10us, trvaním čela vstupného impulzu tca=1ns,
trvaním tyla vstupného impulzu tta=1ns a periódou T =100ns.
(Označenia tca a tta označujú aktívne trvania
čela
a tyla impulzu, t.j. merané v intervale 10%- 90% maximálnej amplitúdy
impulzu).
Nakoľko vstupný impulz má veľmi krátke trvania čela tcaa
tyla
tta impulzu, možno zanedbať ich príspevok k meraním
stanoveným
hodnotám čela, resp tyla výstupného impulzu.
|
Obr. 1a Meraný RC
článok. |
|
Obr. 1b.
Porovnanie tvaru impulzov
na vstupe a výstupe RC článku. |
Časovú konštantu ti
výstupného impulzu možno ohodnotiť napríklad pomocou odmerania:
-
Trvania čela impulzu tca
(meraného z úrovne
10% po úroveň 90% amplitúdy);
-
Pomocou dotyčnice k exponente
prechodného javu.
Na
základe odmeraného trvania aktívneho čela impulzu
tca je časová konštanta:
Nakoľko v uvedenom meraní bol zvolený odpor
R=R1=1200W
omnoho väčší ako vnútorný odpor generátora impulzov (odhad Rg ~
50 W ) a
parazitné
montážne kapacity obvodu (odhad ~ 50 pF) sú ďaleko menšie ako použitá
kapacita
C1=1500pF, mala by byť nameraná hodnota časovej konštanty ti
približne rovná ti
~ R1C1.
V praktiku si preto nezabudnite skontrolovať
montážnu kapacitu Cp vlastného zapojenia prípravku -
napríklad
v stave s nepripojeným kondenzátorom C1. Táto parazitná
kapacita
Cp nemá vplyv na zmenu amplitúdy výstupného impulzu, tak ako
v prípade derivačného obvodu, môže však, hlavne pri malej kapacite C1
,
spôsobiť výraznú odchýlku nameranej a vypočítanej hodnoty časovej
konštanty
ti~R1(C1+Cp).
q
Derivačný CR obvod
Cieľom úlohy je objasniť funkciu
derivačného článku
pri tvarovaní obdĺžnikových impulzov, ozrejmiť ako časová (F)
konštanta td=CR
charakterizuje prechodový jav, a vplýva na trvanie skráteného impulzu tid,
poprípade ako súvisí deformácia tvaru impulzu s frekvenčnými
charakteristikami
prenosu. (F)
Kvôli názornejšiemu pochopeniu vplyvu
parazitných
prvkov (predovšetkým kapacity montáže a kapacity vstupu osciloskopu) na
výsledky merania boli v zapojení na obrázku 2a zvolené hodnoty
súčiastok
tak, aby sa tento vplyv výrazne prejavil. Základom derivačného článku
na
obrázku 2a je rezistor s odporom R1=4700W
spolu s kondenzátorom o kapacite C1=100pF. Odpor Rg=100W,
predstavuje odhadnutú hodnotu vnútorného odporu použitého generátora
impulzov
a kondenzátor C2=150pF reprezentuje parazitnú kapacitu
montáže
a vstupnú kapacitu osciloskopu. (Veľkosť parazitnej kapacity vopred
nepoznáme,
jej veľkosť možno len odhadnúť a potom na základe merania overiť.)
|
Obr. 2a. Náhradný
obvod reálneho
derivačného obvodu s kondenzátorom C1 a odporom R1
. Odpor Rg reprezentuje vnútorný odpor generátora,
kondenzátor
C2 zase parazitnú kapacitu montáže. |
|
Obr. 2b.
Porovnanie impulzu na
vstupe a výstupe derivačného článku CR pri dlhšom trvaní vstupného
impulzu
ti>>td ako je časová konštanta td~C1R1. |
|
Obr. 2c.
Porovnanie impulzu na
vstupe a výstupe derivačného článku CR pri kratšom trvaní vstupného
impulzu
ti >>td ako je časová konštanta td~C1R1. |
Na obrázku 2b je zobrazený výsledok
simulovaného
merania, v ktorom bol použitý vstupný impulz z generátora o trvaní ti=10us,
trvaním čela impulzu tca=1ns, trvaním tyla impulzu tta=1ns
a periódou impulzov T=100ns. Pri tejto voľbe (dlhšom trvaní vstupného
impulzu
ti>>td
ako
je časová konštanta td~C1R1)
dochádza v okamihu zmeny vstupnej amplitúdy k vygenerovaniu krátkeho
impulzu
(ktorého polarita je súhlasná so smerom zmeny amplitúdy vstupného
impulzu),
ktorého charakteristickou vlastnosťou je exponenciálne trvanie tyla.
Toto
trvanie tyla závisí predovšetkým od použitých hodnôt súčiastok C1R1.
Pre takýto tvar výstupného impulzu možno určiť časovú konštantu
derivačného
obvodu s kondenzátorom C1 a odporom R1 buď
pomocou
trvania td zderivovaného impulzu (na úrovni 10% jeho
amplitúdy)
alebo pomocou trvania zderivovaného impulzu tp na úrovni 50%
amplitúdy.
Na obrázku 2c je zvolený iný pomer medzi
trvaním
vstupného impulzu ti <<td a časovou
konštantou
td.Pri
takomto tvare zobrazenia impulzu (s relatívnym poklesom jeho amplitúdy
na konci trvania impulzu d=DU/UŁ
10
%) možno určiť časovú konštantu derivačného obvodu s kondenzátorom C1
a odporom R1 na základe relatívneho poklesu d=DU/U
amplitúdy zderivovaného impulzu v okamihu konca impulzu ti.
Časová konštanta je potom td=ti/d.
Časovú
konštantu zodpovedajúcu derivačnému skracovaniu
impulzu pomocou odporu R1 a kapacity C1
možno teda
v praktiku určiť na základe:
- trvania zderivovaného impulzu td
(na úrovni
10%), z čoho
td=td/2,2;
- trvania zderivovaného impulzu tp
(na úrovni
polovičnej amplitúdy)
td=tp/0,7;
- relatívneho poklesu d=DU/U
na
konci trvania ti impulzu. Časová konštanta
td=ti/d.;
Výber spôsobu záleží od tvaru zobrazenia
na osciloskope.
Pretože cieľom úlohy je tiež zoznámiť sa s prácou pomocou osciloskopu
mali
by ste skúsiť si aspoň 2 rôzne spôsoby. Kvôli tomu však si musíte vhodne
zmeniť trvanie časovej základne osciloskopu alebo zmeniť trvanie impulzu.
u
Odlišnosť reálneho derivačného článku
Vďaka voľbe malej kapacity kondenzátora C1=100pF~C2
(tak ako v zapojení pre simulované meranie, kde je parazitná kapacita,
reprezentujúca kapacitu montáže a vstupnú kapacitu osciloskopu
určená odhadom
C2=150pF) bude amplitúda výstupného impulzu U2 menšia ako
amplitúda
vstupného impulzu U1 v pomere:
Tento vzťah možno použiť na stanovenie
neznámej
parazitnej kapacity zapojenia. Pre kontrolu meraním určenej časovej
konštanty skúmaného derivačného článku možno použiť vzťah:
Obrázok 2d ilustruje vplyv vnútorného
odporu generátora
Rg a parazitnej kapacity C2 na predĺženie trvania
čela výstupného impulzu. Pôvodné trvanie čela vstupného impulzu tac=1ns
sa pôsobením integračného článku (s časovou konštantou ti~Rg(C1+C2))
predlžilo na niekoľko ns. Na základe meraním určených:
a kapacity C2 by bolo možné
prekontrolovať
odpor generátora Rg. Podmieňovací spôsob je použitý preto,
lebo
môže byť problém (s nie príliš kvalitným osciloskopom v praktiku)
odmerať
nanosekundové zmeny trvania čela impulzu. Ak sa vám to nepodarí
tak
môžete predpokladať pre ďalšie úvahy Rg~50-100W.
|
Obr. 2d. Vplyv
vnútorného odporu
generátora Rg a parazitnej kapacity C2 ako
integračného
článku RgC2 na predlženie trvanania výstupného
impulzu.
v derivačnom článku z obr. 2a. |
q
Impulzný transformátor
Z
hľadiska prenosu tvaru dlhších impulzov predstavuje
impulzný transformátor derivačný článok s časovou konštantou td~L/R.
Na obrázku 3a je znázornený transformátor s rovnakými indukčnosťami
primárneho
a sekundárneho vinutia a s koeficientom väzby vinutí blízkym k~1.
(Transformátor
s bifilárne vinutými závitmi na feritovom toroidálnom jadre, ktorý sa
používa
v praktiku má podobné vlastnosti.) Na obrázku 3b sú zobrazené náhradné
obvody transformátora pre oblasť nízkych a stredných frekvencii, keď
možno
neuvažovať kapacitu medzi vinutiami. Na obrázku 4a je znázornený
náhradný
obvod transformátora pre oblasť vysokých frekvencii. (Pre signál
impulzného
tvaru znamená špecifikácia oblasti náhradného obvodu pre oblasť nízkych
frekvencii vlastnosť tvarovo neskresleného prenosu dlhých trvaní
impulzov
a oblasť vysokých frekvencii vlastnosť tvarovo neskresleného prenosu
krátkych
impulzov a krátkych trvaní čiel impulzov).
|
Obr. 3a. Impulzný
transformátor.
Odpor R1 predstavuje vnútorný odpor generátora impulzov a
odpor
R2 odpor záťaže. |
|
Obr. 3b. Náhradný
obvod pre:
-
Nízke frekvencie;
-
Strednú oblasť
frekvencii.
L1
predstavuje indukčnosť
primárneho vinutia. |
V transformátore na obrázku 3a, ktorý bol
použitý
pre ďalšie simulované merania, podobne ako u transformátora v praktiku
je transformačný pomer je n=z2/z1~1 [počet
primárnych
z1a sekundárnych z2 závitov je
rovnaký,
lebo vinutia sú bifilárne, čím je zabezpečený aj vysoký koeficient
väzby
k=M/(L1L2)0,5. Koeficient k (na
základe
pomeru vzájomnej indukčnosti M a indukčnosti jednotlivých vinutí L1,
L2) charakterizuje kvalitu prenosu magnetického poľa. V
náhradnom
obvode na obrázku 3b je primárna indukčnosť rozdelená na 2 indukčnosti:
Lm=kL1 a Lr1=(1-k) L1, v
závislosti
od počtu siločiar magnetického toku, ktoré sa zúčastňujú, resp.
nezúčastňujú
na prenose energie magnetického poľa. Indukčnosť Lm závisí
od
spoločného magnetického toku a rozptylové indukčnosti Lr1=(1-k)L1
a Lr2=(1-k)L2 sa používajú v náhradnom obvode na
charakterizovanie časti siločiar magnetického toku, ktoré sa nezúčastňú
na prenose energie. V dôsledku vysokého koeficientu väzby k ~ 0,99 je
indukčnosť
Lm=kL1~L prakticky rovná primárnej indukčnosti L1
].
u
Prenos impulzu s dlhším trvaním
Obrázok 3c ilustruje oprávnenosť
používania náhradného
obvodu podľa obrázku 3b_b pre určitú oblasť trvaní impulzov, v ktorej
sa
prenášajú impulzy na výstup bez tvarovej deformácie. Pre túto oblasť
trvania
impulzov sa neprejavuje derivačný účinok RL obvodu. Výstupná amplitúda
impulzu závisí od pomeru odporov Uout=UinR1/(R1+R2)=Uin/2,
nakoľko odpory R1=R2=100W.
V meraní na obrázku 3d sú použité dlhšie
trvania
impulzov a preto impulz sa tvaruje podobne ako v derivačnom článku.
Meranie
zobrazené na obrázku 3e sa odlišuje od merania na obrázku 3e rôznym
odporom
záťaže a v dôsledku toho aj rozdielnym tvarom impulzu. Na základe
náhradného
obvodu na obrázku 3b_a bude časová konštanta td~L/R nepriamo
úmerná výslednému odporu R=R1R2/(R1+R2)
paralelnej kombinácie odporov R1 a R2 a priamo
úmerná
indukčnosti L~Lm.
|
Obr.
3c. Porovnanie
impulzu na vstupe a výstupe impulzného transformátora, pri takom trvaní
vstupného impulzu, že sa neprejavuje tvarová deformácia impulzu.
Transformátor
sa chová ako odporový delič R1-R2na obrázku 3b_b.
Pretože odpory sú rovnaké R1=R2 je výstupná
amplitúda
2 krát menšia ako vstupná amplitúda. |
|
Obr.
3d. Porovnanie
impulzu na vstupe a výstupe impulzného transformátora, pri takom trvaní
vstupného impulzu, že sa transformátor tvaruje impulz podobne ako
derivačný
článok. Transformátor sa chová ako derivačný článok LR na obrázku 3b_a.
Na výstupe transformátora pôsobí ako záťaž veľký odpor R2~10kW>>R1
(čo je prakticky nezaťažený transformátor - trafo v stave naprázdno).
Výstupná amplitúda zrovnateľná so vstupnou amplitúdou impulzu a
prechodový
jav charakterizuje časová konštanta td1~L/R1. |
Využitie popísaného
merania
v praktiku
-
V prvom meraní (naprázdno -
obrázok 3d) sa
na tvarovaní podieľa obvod s časovou konštantou
td1=L/R~L/R1,
nakoľko v dôsledku vysokého vstupného odporu osciloskopu R2>>R1
je R=R1R2/(R1+R2)~R1.
-
V druhom meraní (so záťažou -
obrázok 3e)
priebeh tvaruje prechodný jav s časovou konštantou td2=L/R~L(R1+R2)/R1R2.
Na základe takýchto dvoch meraní v
praktiku
a následných určení príslušných časových konštánt
td1
a td2
možno určiť indukčnosť vinutia transformátora L= kL1~Lm.
Odpor R1 v praktikovom zapojení neexistuje. Slúži len na
modelovanie
odporu generátora impulzov. Možno teda tiež výpočtom skontrolovať aj
vnútorný
odpor generátora impulzov. R1=Rg.
|
Obr. 3e.
Porovnanie impulzu na vstupe a výstupe impulzného transformátora so
záťažou R2, pri rovnakom trvaní vstupného impulzu ako na
obrázku 3d. Transformátor sa chová tiež ako derivačný článok LR ale s
inou časovou konštantou td2=L/R~L(R1+R2)/R1R2,
pretože na výstupe transformátora je pripojený odpor R2=100W.
Okrem zmeny priebehu impulzu je dôsledkom toho aj to, že výstupná
amplitúda
(na začiatku impulzu) je menšia (pri voľbe R1=R2
je rovná polovici vstupnej amplitúdy impulzu). |
|
-
Obr. 4a.
Náhradný obvod pre oblasť
vysokých frekvencii.
-
Lr
-
rozptylová indukčnosť charakterizujúca časť siločiar magnetického poľa
ktoré sa nezúčastňuje na prenose energie.
-
Co
-
kapacita, ktorá závisí od konštrukcie transformátora a od spôsobu
spojenia
s osciloskopom.
|
u
Prenos čela impulzu
Pri pozorovaní impulzov s krátkym
trvaním čela
impulzu na osciloskope môžu mať výstupné impulzy z transformátora
prekmit
amplitúdy, ktorý je možné vysvetliť zložitejším priebehom prechodového
javu. Na charakterizovanie prenosu krátkych trvaní čiel impulzov cez
transformátor
je teda vhodnejší ekvivalenty obvod transformátora pre vysoké
frekvencie
(teda vhodný pre popis prechodového javu pri náraste amplitúdy
impulzu),
uvedený na obrázku 4a. Novým elementom v tomto obvode je zámena
rozptylovej
indukčnosti Lr namiesto indukčnosti L1 a
parazitná
kapacita Co (ktorá pozostáva z kapacity medzi vinutiami a
montážnej
kapacity).
Prechodový
jav v RLC obvode môže mať v závislosti
od hodnôt R, L, C priebehy s rôzne krátkymi čelami impulzov. Tvar
čela
impulzu závisí od tzv. tlmenia d:
d=[(K)0.5/2]{[(Lr/Co)0.5]/R1+Rg/[(Lr/Co)0.5]}, |
kde K=R1/(R1+Rg). |
Ak je tlmenie d<1 je priebeh
prechodového
javu pretlmený (aperiodický). Pri tlmení d>1 má
priebeh prechodového
javu kvaziperiodický charakter. Hraničný prípad tlmenia
prechodového
javu d=1 sa nazýva kritické tlmenie. Pri kritickom tlmení je
časová
konštanta :
čo zabezpečuje minimálne trvanie čela
bezprekmitového
impulzu. Na základe určenia časovej konštanty tk
pri rôznom K možno odhadnúť rozptylovú indukčnosť Lr a Co.
Potom s pomocou v predošlej časti úlohy určenej indukčnosti L1
a vzťahu Lr1=(1-k)L1 skontrolovať koeficient
väzby
k=M/(L1L2)0,5, resp. vzájomnú
indukčnosť
M. Zmenou parametrov náhradného RLC obvodu možno teda ovplyvniť
charakter
prechodového javu. Priebehy zobrazené na obrázku 4b a obrázku 4c sa
odlišujú
hodnotou rozptylovej indukčnosti Lr1. Pomocou indukčnosti Lr1=5
mH sa dá dosiahnuť bezprekmitový priebeh výstupného impulzu, s krátkym
trvaním čela impulzu. Na obrázku 4c má rozptylová indukčnosť Lr1=0,1
uH menšiu hodnotu, dôsledok čoho je tlmený kvaziperiodický priebeh
prechodového
javu. S pomocou malého prekmitu pri náraste amplitúdy možno takto
skrátiť
aktívne trvanie čela impulzu tca (merané z úrovne 10% po
úroveň
90% ustálenej hodnoty amplitúdy).
|
Obr.
4b. Porovnanie
trvaní čiel impulzu na vstupe a výstupe impulzného transformátora.
Parametre
transformátora sú zvolené tak, aby mal prechodový jav nárastu výstupnej
amplitúdy aperiodický charakter s kritickým tlmením. Použitá rozptylová
indukčnosť Lr1=5mH. |
|
Obr.
4c. Porovnanie
trvaní čiel impulzu na vstupe a výstupe impulzného transformátora.
Parametre
transformátora sú zvolené tak, aby mal prechodový jav nárastu výstupnej
amplitúdy mierne periodický charakter. V dôsledku malého prekmitu možno
skrátiť aktívne trvanie čela výstupného impulzu tca. |
Posúdenie vlastností
impulzného
transformátora
Na základe vykonaných meraní by ste mali na
záver
praktika ohodnotiť schopnosť transformátora prevádzať impulzy bez
skreslenia
tvaru na výstup.
-
Na základe merania podobného obrázku 3c
by ste mali
nájsť maximálne trvanie impulzu timax , pre ktoré
ešte
použiteľný náhradný obvod na obrázku 3b_b.
-
Podľa trvania čela výstupného impulzu
by ste mali
odhadnúť minimálne trvanie impulzu timin , ktorý sa
bez
straty amplitúdy prevedie na výstup. Ako kritérium môžete použiť
trvanie
čela výstupného impulzu tca. (Impulz tvaru rovnoramenného
trojuholníka
s trvaním na základni 2tca, bude mať na polovičnej výške
trvanie
timin~ tca.)
Poznámka k meraniu v
praktiku:
Integračný a derivačný článok sú zpojené na
prípravku
(obrázok 4d) so spoločným vstupom pre obidva obvody. Preto pri meraní
treba
dať pozor, aby prepínač voľby typu článku Pr1 (pre integračný
a
prepínače pre derivačný článok), poprípade aj prepínače voľby odporu
Pr2
a kondenzátora Pr3 (ktoré sa prepínajú pomocou preletovania) neboli
súčasne spojené, pretože, mohlo by dôjsť k ovplyvneniu vlastností
obvodov
a merali by ste nejaký zložitejší obvod, pozostávajúci s kombinácie
jednoduchých
CR a RC článkov.
|
Obr. 4d. Zapojenie
prípravku na
skúmanie vlastností RC a CR článkov. Prepínač Pr1 uskutočňuje voľbu
typu
obvodu (derivačného alebo integračného článku), prepínač Pr2 voľbu
odporu
v derivačnom článku a prepínač Pr3 zase voľbu kondenzátora v
integračnom
článku.
|
Na
záver merania integračného obvodu:
Zhodnoťte
stupeň zhody meraním určenej časovej konštanty obvodu s vypočítanou
hodnotou
časovej konštanty, určenej na základe hodnôt súčiastok;
Na
základe odmerania trvania čela impulzu v integračnom článku s
nepripojeným
kondenzátorom C a s pripojeným kondenzátorom C (prepínač Pr3) určite
výslednú
parazitnú montážnu kapacitu zapojenia s integračným článkom.
Na záver merania
derivačného obvodu
:
-
Zhodnoťte použité spôsoby určovania
časovej konštanty
a uveďte s ktorým spôsobom ste dosiahli lepšiu zhodu meraním určenej
časovej
konštanty obvodu s vypočítanou hodnotou časovej konštanty, určenej na
základe
hodnôt súčiastok;
-
Na základe odmerania trvania čela
impulzu v integračnom
článku s nepripojeným kondenzátorom C a s pripojeným kondenzátorom C (prepínač
Pr3) určite výslednú parazitnú montážnu kapacitu zapojenia s
integračným
článkom.
-
Na základe odmerania amplitúd vstupného
U10
výstupného U20 impulzu určite výslednú parazitnú kapacitu Cov
derivačnom článku.
Na záver merania
impulzného transformátora
:
-
odhadnite maximálne timax a
minimálne
timin trvanie impulzu, ktoré môže
preniesť
transformátor na výstup s minimálnou deformáciou tvaru (poklesom
vrcholu
impulzu);
-
určite (F)
indukčnosti L1, Lr vinutia transformátora,
koeficient
väzby k a vnútorný odpor Rg použitého generátora impulzov .
Literatúra(
základná,
v ktorej sú podrobnejšie uvedené potrebné vzťahy a pojmy.):
|
Dušan Kollár:
Praktikum z elektroniky
a automatizácie, skriptá MFFUK, 1991 - úlohy: 2, 3, 4. |
|
Dušan Kollár: Elektronika a
automatizácia 1,
skriptá MFFUK, 1990, str. 34 - 50. |
|