v stredu 7. 12. 2011 o 14.00 hod. v kongresovej sále Študentského domova Družba sa uskutočnil slávnostný seminár k neuveritelnému, už 50. výročiu vzniku Katedry jadrovej fyziky UK, ktorá existuje od 1. septembra 1961. Hlavný referát o získaných úspechoch za spomínané obdobie predniesol vedúci katedry Doc.RNDr. Karol Holý, CSc. Je to fantastické, aké vynikajúce výsledky dosiahli členovia katedry. Na jej činnosti sa podielalo temer 100 pracovníkov (učiteľov, vedeckých a technických pracovnikov), skoro 400 študentov vyštudovalo fyziku so zameraním na jadrovú fyziku, obhájilo svoje diplomové a neskôr časť z nich aj rigorózne práce, skoro 100 pracovníkov obhájilo kandidátske a neskôr doktorandské práce. Na katedre sa vyriešilo viac ako 100 výskumných úloh základného výskumu, skoro 200 úloh pre prax a vyše stovky úloh v rámci medzinárodnej spolupráce. Naďalej je mimoriadne plodná medzinárodná spolupráca s CERN, SÚJV Dubna, GSI Darmstadt, IAEA a ďalšími i spolupráca s praxou. Katedra je dlhodobo (ak nie stále) najlepšou katedrou na fakulte a možno aj na univerzite a je uznávaným pracoviskom nielen na európskej, ale i na svetovej úrovni. S veľkou radosťou vyjadrujem nesmierny obdiv všetkým súčasným i bývalým členom katedry a úprimne im všetkým k týmto úspechom blahoželám. Je veľmi chvályhodné, že katedra myslí na svoju históriu, čím vytvára predpoklady k tomu, že každý jej absolvent pozná svoje odborné korene, svoju alma mater a hrdo sa bude hlasiť k svojej katedre. Veľmi srdečne ďakujem vedeniu katedry, najmä jej vedúcemu doc. RNDr. Karolovi Holému, CSc., za mimoriadne cenné pozvanie zúčastniť sa tohoto slávnostného seminára. Som jeden z mála žijúcich starších pracovníkov, ktorí boli vonkajšími svedkami i pozorovateľmi procesu vzniku a vývoja katedry a to vďaka tomu, že som začal študovať fyziku na Prírodovedeckej fakulte UK v septembri 1956. Osobne si pamätám na všetkých zakladajúcich členov katedry, ktorí mali odvahu a víziu vytvoriť novú katedru. Jej úspešných 50 rokov existencie potvrdilo, že to bolo správne rozhodnutie. Chvalabohu, ešte traja zo zakladateľov sú stále pracovne aktívni: Prof.RNDr. Štefan Šáro, DrSc., Doc. RNDr. Martin Chudý, CSc. a Ing. Rudolf Janík, CSc.,VKS1.
Málokto vie, že prof. RNDr. Štefan Veis, DrSc. bol vedúcim diplomovej práce Štefana Šára, zameranej na štúdium vlastností výbojového vákuometra s magnetickým poľom (Penningovho vákuometra), ktorú obhájil v roku 1957. Po skončení štúdia dostal umiestenku do ÚJV v Řeži. Po dvoch rokoch sa vrátil na Katedru fyziky PFUK a zameral sa na vybudovanie a vedenie Praktika z atómovej fyziky, kde učil i náš študijný ročník. V indexe mám jeho podpis zo 4.1.1961, potvrdzujúci zápočet. Keďže na budovanie praktika potreboval rôzne drahšie prístroje, ktoré bez peňazí nedokázal získať, preto sa so svojim bývalým učiteľom (prof.Veisom), vtedajším tajomníkom Katedry fyziky, ostro "handrkoval" a bojoval o peniaze. To bol tiež jeden argument pre rozpad starej katedry a vznik 3 nových katedier, pričom v boji za vznik katedry bol najaktívnejším práve prof. RNDr. Štefan Šáro, DrSc. On bol od mladosti veľký rebel, pracant, bojovník za pravdu, s túžbou po vedomostiach, ale niekedy i nekompromisný. Napriek rôznym osobným peripetiam, získal vynikajúce vedecké výsledky, ako napriklad, bol členom kolektívu v GSI Darmstadt, ktorý uskutočnil syntézu nových prvkov s atómovými číslami 110 až 112 (aj 114 v Dubne). A i napriek tomu, že v sobotu 10. decembra 2011 oslávil krásne 78. narodeniny(veríte tomu ??), stále vyzerá ako mládenec a prekypuje neutíchajúcim pracovným elánom. Srdečne mu blahoželám.
Mal som veľké šťastie, že pri začiatku môjho štúdia fyziky som sa stal spolužiakom a neskôr priateľom svelého človeka, teraz doc.RNDr.Martina Chudého, CSc. Toto naše nezištné, hlboké, úprimné priateľstvo trvá už 55 rokov a počas neho sme si nesčíselnekrát vymieňali rôzne poznatky, rady, názory i hľadali riešenia v niektorých kritických životných situáciách. Doc. Chudý dosiahol významné vedecké výsledky pri vývoji metód diagnostiky nízkych rádioaktivít v životnom prostredí (čo dokázal napríklad aj v čase havárie černobyľskej JE). Považujem ho za základný stavebný kameň Katedry jadrovej fyziky a oporný pilier, o ktorý sa opierali všetky generácie študentov i pracovníkov katedry. Je veľmi múdry, dobrý ("od kosti"), pracovitý, skromný a čestný človek. Považujem ho za naobľúbenejšieho pracovníka katedry, za symbol istoty a bezpečného domova, kam sa všetci pracovníci radi vracali a vracajú z ďalekých ciest. Som presvedčený, že je to aj jeho zásluha, že sa nám vonkajším pozorovateľom vždy zdali vzájomné vzťahy pracovníkov katedry ako veľmi priateľské, dobroprajné, žičlivé a nápomocné. Preto určite všetci Martinovi veľmi ďakujeme.
Ako zvedavý študent fyziky 4. a 5. ročníka (roky 1959-1961), teda ešte pred vznikom KJF, som sa v laboratoriách Oddelenia atómovej fyziky oboznamoval s postupom vypracovávania diplomových prác spolužiakov. Vtedy som sa zoznámil aj s Ing.Rudolfom Janíkom, CSc. VKS I, ktorý tam začal pracovať v roku 1959 po ukončení základnej vojenskej služby ako elektrotechnik. Ako zanietený pracovník, s túžbou po vedomostiach a precíznej práci, vyštudoval externe na Elektrotechnickej fakulte SVŠT, vypracoval kandidátsku dizertačnú prácu a samoštúdiom sa vypracoval na excelentného elektronika svetového formátu. Skonštruoval niekoľko špičkových mnohovláknových detektorov častíc s dokonalou elektronikou. Rozhodujúcou mierou prispel k úspešnosti experimentov v GSI Darmstadt pri syntéze atómových prvkov 110 až 112 a preto je tiež ich spoluobjaviteľom. Ešte stále konštruuje na prvý pohľad nerealizovatelné nové počítače častíc s najmodernejšou elektronikou do experimentálnych aparatúr v GSI Darmstadt i CERN a je uznávaným expertom na zahraničných spolupracujúcich pracoviskách, hoci je už dávno v dôchodkovom veku (mal 73 rokov). Skláňam pred nim klobúk a vyjadrujem mu hlbokú úctu.
Títo traja spoluzakladatelia Katedry jadrovej fyziky počas celého svojho života pracovali nezištne, venovali práci pre katedru všetky svoje sily, osobné pohodlie i voľný čas. Zaslúžili sa aj o to, že katedra sa stala priekopníkom spolupráce s praxou v rámci zmlúv VHČ-vedlajšej hospodárskej činnosti. Za zarobené peniaze nakúpili pre katedru drahé špickové prístroje a vybudovali skvelé laboratóriá. Katedra ako prvá organizovala väčšiu medzinárodnú konferenciu o nízkych rádioaktivitách - "Low radioactivities" už v roku 1975, ktorou otvorila "bránu do sveta" pre svojich, najmä mladých, pracovnikov.
Všetci traja zakladajúci členovia katedry sú silné individuality, vyznačujú sa vlastnosťami ako je cielavedomosť, spravodlivosť, rozhodnosť, pracovitosť, energickosť, perfekcionizmus, odvaha, ambicióznosť a pod. K takým vlastnostiam vychovávali i svojich významných žiakov. Preto určite všetci patria medzi "Slovenské hlavičky" i napriek tomu, že nie sú uvedení v týždenníku Život čís. 50 zo dňa 10.12.2011.
Na záver by som chcel zdôrazniť, že s viacerými členmi katedry som mal i mám naďalej nadštandardné a veľmi priateľské vzťahy. Častokrát som sa cítil ako jeden z členov katedry a tešil som sa z jej úspechov. Mnohokrát mi viacerí členovia katedry nezištne pomohli, poradili i povzbudili ma. Za to všetkým členom katedry veľmi, veľmi srdečne ďakujem.
Zakladajúcim i všetkým členom katedry srdečne blahoželám, prajem im naďalej plno energie i elánu pri získavaní nových excelentných úspechov a šírení tak dobrého mena fakulty vo svete. Verím, že sa k mojim blahoželaniam pripojí každý člen fakulty a že náš potlesk a standing ovation bude vyjadrením nesmiernej vďaky a hlbokej úcty.
Živio, živio, živio,... sto lat, sto lat nech žijú, žijú nám !!!!