Je pre mňa výnimočnou cťou, že sa môžem dnes pokúsiť zhrnúť prácu mnohých významných bývalých aj terajších kolegov, ktorí práci na KJF zasvätili veľkú časť svojho života. KJF bola od začiatku veľmi progresívne spoločenstvo, ktoré sa zapojilo do veľkých projektov vlastnými silami a podarilo sa mu to predovšetkým vďaka svojej flexibilnosti a vynikajúcemu ľudskému potenciálu, ktorým vždy KJF disponovala.
40 rokov je dlhá doba a ospravedlňujem sa tým kolegom, ktorých prácu v tomto krátkom príspevku nespomeniem.
Podrobné dáta o práci katedry, o vedeckých projektoch, o diplomantoch a doktorandoch sú uvedené v publikácií k 40. Výročiu KJF, ktorú všetci máte. Úlohou tohto prejavu nie je opakovať tieto dáta. Chcela by som sa pokúsiť vybrať len tie informácie, ktoré by mohli ukázať základné trendy vývoja katedry.
Príhovor som si dovolila rozdeliť nasledovne:
Katedra jadrovej fyziky vznikla rozdelením Katedry fyziky na Prírodovedeckej fakulte UK a začala pôsobiť v tejto budove na Šmeralovej ulici.
Katedra sídlila na 2.poschodí zľava až po vchod. V druhej časti bola Katedra experimentálnej fyziky. Na prvom poschodí a prízemí pod KJF bola chémia a v druhej polovici matematika.
Začiatkom 70 rokoch budova padľa za obeť Novému mostu a katedra sa presťahovala do Mlynskej doliny, kde sídli po dnes. Takto vyzerala demolácia budovy.
Na obr. Prof.S.Usačev a Prof.P.Povinec
Pred rokom 1961 na vtedajšej Katedre fyziky na Prírodovedeckej fakulte bola skupina pracovníkov, ktorých mená o chvíľu uvidíte, zameraná na jadrovú fyziku a zadávala študentom fyziky diplomové témy z tejto oblasti. Dôkazom toho je stará fotografia z tých čias. Nie je to najdôležitejšia ilustrácia vtedajších čias. Uvádzam ju z dôvodov, ktoré asi nemusím rozvádzať.
Ukážem Vám teraz personálne obsadenie katedry a jej kvalifikačný rast ako skokovú funkciu po desaťročiach.
60-te roky boli poznamenané nárastom pracovníkov na vysokých školách a na SAV
Treba pripomenúť, že vtedy ako aj dnes študenti sa začínali špecializovať až v 3.ročníku štúdia odboru fyzika po skončení základného kurzu matematiky a fyziky.
Vtedajší pracovníci KJF museli dokázať za 1 rok pripraviť a zabezpečiť prednášky, semináre, cvičenia a najmä praktiká pre špecializáciu jadrová fyzika. Praktiká hráli zvlášť dôležitú úlohu, pretože zameraním špecializácie bolo vychovávať experimentálnych jadrových fyzikov. Prví absolventi novej špecializácie končili v r.1965
Vidieť pokles pracovníkov o 5 osôb. Jedna z nich bola p.Klasová, ktorá bola dlho našou upratovačkou a v istom zmysle mamou. Všetkých nás vychovávala od sekretárky až po vedúceho katedry a udržiavala na poriadku. Po presťahovaní do Mlynskej doliny odišla do dôchodku.
Z druhej strany je vidieť kvalifikačný rast na katedre a tiež to, že kvalifikovaní pracovníci intenzívne pracovali aj vo vedeckej výchove jadrových fyzikov.
Prof.Povinec,Doc.Chudý,Hlinkovci
Ďurana, Laginová, Polášková, Sudorová, Kalivodová, Vanko, Šivo, Oberhauserová, Beňovič
Ing.Kokta, Prof.Sitár, Doc.Pišútová ,Prof.Povinec
Trend k zvyšovaniu kvalifikačnej štruktúry je zrejmý.Na prvý pohľad by sa zdalo, že je to veľké množstvo kvalifikovaných pracovníkov, ale v skutočnosti bolo viacero pracovníkov Katedry na dlhodobých pobytoch v SÚJV Dubna. Treba podotknúť, že od r.1964 KJF nadviazala úzku spoluprácu z SÚJV Dubna.
Do roku 1991 na dlhodobých pobytoch v SÚJV Dubna strávili naši pracovníci 149 človekorokov. Pričom do toho sú započítané len pobyty, ktorých trvanie bolo 1 a viac rokov a nie krátkodobé od 1 týždňa do 3 mesiacov.
Po celý čas viedli diplomové práce pre budúcich učiteľov, najmä na zameraní matematika-fyzika a dlhé roky aj chémia-fyzika.
V 80tych rokoch bola na katedre veľmi podporovaná ŠVOČ. V niektorých rokoch mala KJF až 2 komisie ŠVOČ, jednu pre jadrovú fyziku a druhú pre aplikovanú jadrovú fyziku. Študenti, ktorí postúpili do celoštátneho kola mohli svoju úroveň porovnávať najmä so študentami Matfyzu v Prahe a so študentami Fakulty technickej a jadrovej fyziky. Súťaže sa zúčastňovali najmä študenti 2,3,4, ročníka. Je treba povedať, že každý rok sa naši študenti umiestnili medzi prvými 5 a veľa krát obsadili 1 miesto v celoštátnom kole.
Porota: Kollár, Ružička, Prešnajder, Tokár, Chudý
Vedecký výskum na KJF začínal sledovaním beta aktivity atmosféry pochádzajúcej zo skúšok jadrových zbraní. Z tejto tradície sa vyvinula orientácia na problematiku selektívneho stanovenia rádionuklidov v životnom prostredí a na problémy merania nízkych aktivít, ktoré sú jedným z nosných programov katedry dodnes. V roku 1971 sa KJF stáva koordinačným pracoviskom novej hlavnej úlohy s celoštátnou pôsobnosťou
Zadavateľom bola Československá komisia pre atómovú energiu. Katedra v pomerne krátkej dobe získala vedúce postavenie v tejto oblasti v Československu a stala sa známym pracoviskom aj v zahraničí.
Aby mohla konfrontovať svoje práce s prácami na zahraničných pracoviskách poriadala viaceré celoštátne aj medzinárodné konferencie.
Stanovenie veľmi nízkych rádioaktivít a ich aplikácie, Letná škola, 8.-12.10.1973, Stará Lesná
Low-Radioactivity, Measurements and Applications, 6-10 October 1975, High Tatras
IV.Kolokvium o nízkych rádioaktivitách, 13.-16.Sept.1977, Salašky
The second International Conference on Low-Level Counting Low Radioactivities ‵80`, 24-28 November 1980, High Tatras
XI International Symposium on Nuclear Electronics, 6-12 September 1983, Bratislava
The Third International Conference on Low-Level Counting Low Radioactivities ‵85`, 21-25 October 1985, Bratislava
14th Europhysics Conference on Nuclear Physics - Rare Nuclear Decays and Fundamental Processes, 22-26 October 1990, Bratislava
Každá z týchto konferencií nás stála spústu námahy a o každej z nich by sa dalo dlho rozprávať. Každá priniesla spoznanie nových expertov a možnosť prezentácie naších výsledkov. Dúfam, že sa k analýze ich prínosu ešte v budúcnosti vrátime.
Problematika nízkych aktivít nebola jediným smerom ktorým sa vedecký výskum na katedre uberal. Ak chcete robiť základný výskum v jadrovej a subjadrovej fyzike je potrebné mať k tomu nákladné experimentálne vybavenie a to nie je v možnostiach malých štátov. Preto KJF nadviazala už v roku 1964 spoluprácu s SÚJV Dubna, kde odchádzali kolegovia z katedry aby sa tam zapájali do základného výskumu.Nejdem vymenovať všetky témy na ktorých sa pracovalo, len niektoré:
Menej potešiteľné to je pre autorku prehľadu, ktorá riskuje, že niektorú z aktivít zabudne explicitne spomenúť. Ak sa to stalo, ospravedlňujem sa autorom.
Treba ešte spomenúť, že od roku 1986 sa skupina pracovníkov v spolupráci s SÚJV Dubna zúčastňuje koncepčnej práce na urýchlovači ťažkých iónov pre Bratislavu, čo vyustilo do založenia cykolotrónového centra.
Vážení a milí priatelia a spolupracovníci. Žijeme v svete, ktorý sa veľmi rýchlo mení a všetky tieto zmeny sme museli zvládnuť a naučiť sa ich využívať.
Len niekoľko poznámok pre ilustráciu. V subjadrovej fyzike sme od začiatku 60tych rokov postúpili od bublinových komôr k experimentom typu ATLAS alebo ALICE. Tieto nové experimenty majú objem ako 6-poschodové budovy a sú doslova plné tej najsofistikovanejšej elektroniky.
V 60tych rokoch sa objavili prvé počítače, pamätníci vedia, čo znamenali slová GIER, ZTR, URAL, vedia ako sa programovalo v assembleri a neskôr v rafinovanejších jazykoch. Pamätajú si aj dierne štítky a podaktorí, napríklad ja, ich ešte stále používajú na robenie poznámok. Ale pritom všetci máme na stoloch počítače, ktoré dokážu viac ako kedysi dokázali ich oveľa väčší predkovia.
Nezmenila sa len technológia, zmenila sa aj spoločnosť. Pamätníci vedia, čo boli roky 1948,1956,1968 a 1989. Nebudem ich tu podrobnejšie spomínať, ale mohli by sme ich pripísať ku všetkým naším chronologickým prehľadom a porozmýšlať o tom ako - povedané s Milanom Šimečkom - ”veľké dejiny” spoločnosti ovplyvnili ”menšie dejiny” nášho spoločenstva a napokon aj ”malé dejiny” jednotlivcov. Je to téma na dlhú diskusiu a nebudem dnes a tu do nej vstupovať.
Technologický a vedecký pokrok je dnes nielen rýchly, ale sa aj neustále zrýchľuje. V takejto situácií je pre začínajúcu katedru neobyčajne ťažké dotiahnúť sa na úroveň svetovej triedy.
Domnievam sa, že našej katedre a jej viacerým členom sa podarilo vzdialenosť od svetovej špičky za uplynulých 40 rokov dramaticky zmenšiť a myslím si, že niektorými našimi aktivitami tam už sme.
Vážení a milí priatelia, dovoľte mi, aby som Vám poďakovala za Vašu prácu. Dovoľte mi poďakovať aj pánu dekanovi a vedeniu našej fakulty za podporu a porozumenie.
Ďakujem Vám.