pod istým uhlom pohľadu možno oslavy rôznych výročí rozdeliť do dvoch skupín - na také - a sem patrí napríklad oslava nového tisícročia či spomienka na 850 rokov ťažby zlata v Banskej Štiavnici, počas ktorých poslucháči slávnostných prejavov nemôžu skontrolovať rečníka, či sa udalosti skutočne udiali v tej podobe, akú prezentuje - a na také, ktorých sa zúčastňujú priami pamätníci dejinných mílnikov a pri oslavách ktorých veru neradno rečníkovi idealizovať históriu, pretože je pod trvalým a prísnym dohľadom - o tom sa pri príprave tohto laudácia mohol presvedčiť aj sám hovoriaci.
Na dnešné stretnutie nás priviedla spoločná vôľa pripomenúť si a osláviť štyridsiate výročie vzniku Katedry jadrovej fyziky našej fakulty v roku 1961. V tom čase sa celosvetovo prudko rozvíjala "jadrová fyzika" ako vedná a študijná disciplína. Pre nás bolo dôležité, že už existoval Spojený ústav jadrových výskumov v Dubne a Ústav jadrových výskumov v Řeži pri Prahe, Fakulta jaderná a fyzikálně inženýrská Českého vysokého učení technického v Prahe vychovávala jadrových fyzikov a na Fyzikálnom ústave SAV fungovalo oddelenie jadrovej fyziky. V takýchto vonkajších podmienkach došlo k rozdeleniu vtedajšej Katedry fyziky na tri nové útvary - Katedru teoretickej fyziky, Katedru experimentálnej fyziky a z bývalého oddelenia atómovej fyziky sa postavila na vlastné nohy naša oslávenkyňa Katedra jadrovej fyziky - aby sa v priebehu štyridsať rokov svojej existencie stala najväčšou katedrou Fakulty matematiky, fyziky a informatiky. Prvých desať mien - Usačev, Vanovič, Šáro, Chudý, Pavlovič, Šulek, Gomolčák, Janik, pani Bavlšíková a pani Klasová ostane už navždy zapísaných ako mená tých, ktorí stáli pri kolíske katedry.
V tejto spojitosti ako historickú kuriozitu môžeme vnímať skutočnosť, že pri formovaní Prírodovedeckej fakulty vznikol v školskom roku 1942/43 Ústav atómovej fyziky vedený profesorom Dionýzom Ilkovičom. Úmysel vybudovať špecializované pracovisko, na ktorom by sa uskutočňoval jadrovo-fyzikálny výskum predbehol vtedajší stav fyziky na Slovensku a nepodarilo sa ho reálne uviesť do života.
Podmienky, za ktorých v už neexistujúcej budove na Šmeralovej ulici začínala Katedra jadrovej fyziky svoju činnosť vzbudzujú dnes úsmev na tvári a nostalgické spomienky pamätníkov. Na prstoch jednej ruky sa dali spočítať pracovne a laboratóriá, ktoré zdedila katedra po práve zrušenej Vysokej škole pedagogickej - naviac bolo k nim treba pripočítať ešte aj priľahlé chodby, pretože práve na nich sa realizovali najmä diplomové práce. V laboratóriu boli inštalované iskrové komory, ako súčasť prvej úlohy štátneho plánu výskumu. A z tejto katedry sa vydala na zahraničný pobyt aj prvá skupina stážistov do Dubny.
Katedra - samozrejme s výnimkou kolegov v Dubne - si našla v problematike sledovania nízkych aktivít tú oblasť pôsobnosti, ktorá bola na jednej strane primeraná technickým možnostiam, ale zároveň zaisťovala aj dostatočný priestor pre vlastný vedecký rast. A že sa vyvinula na veľmi významné pracovisko ukázali dramatické dni po havárii Černobyľu, keď pre odbornú, ale najmä laickú verejnosť bolo rozhodujúce, že vo chvíli všeobecného ohrozenia sa Katedra jadrovej fyziky prezentovala absolútne profesionálne a od prvého okamihu robila presne to, čo bol jej nosný program už niekoľko rokov, čo zrejme výborne zvládla a čo verejnosť od nej čakala - monitoring ovzdušia, stanovovanie rádionuklidov v životnom prostredí a meranie nízkych aktivít. Podobne, ako v živote jednotlivca - aj taký útvar akým je vysokoškolská katedra v kľúčových okamihoch histórie môže ale aj nemusí využiť ponúkanú príležitosť. A Katedra jadrovej fyziky ju majstrovsky zvládla.
Bolo by nespravodlivým, ak by sme chceli štyridsaťročné úsilie pracovníkov katedry zviditeľniť jediným výsledkom. Katedra od svojho vzniku bola nositeľom spolupráce so Spojeným ústavom jadrových výskumov v Dubne a mnohí z jej členov tam strávili väčšiu časť vlastnej profesionálnej kariéry, katedra bola pionierom v oblasti technického vybavenia na fakulte, jej pracovníci vedeli realizovať unikátne zariadenia, ktoré sa potom stali súčasťou medzinárdných projektov, katedra bola priekopníkom v oblasti využívania číslicovej a výpočtovej techniky vo fyzike. Katedra sa stala uznávaným centrom merania nízkych aktivít, stanovovania rádionuklidov v životnom prostredí a rádiouhlíkového datovania. Katedra bola organizátorom veľkých svetových konferencií o nízkych aktivitách. A katedra si vie zabezpečiť aj svoju budúcnosť. Veď dnes je nositeľom intenzívnej spolupráce na významných projektoch v CERN-e, je spoluúčastná na projektoch objavovania transuránov v spolupráci s GSI Darmstadt, je stále v kontakte s Dubnou, má po svete rozbehnutých celý rad pracovníkov a doktorandov - takže určite sa o jej budúcnosť nemusíme báť.
Čo sa praje katedre do budúcnosti? Iste skvelých spolupracovníkov a šikovných študentov, múdre a prezieravé vedenie, dostatok prostriedkov na svoj rozvoj a stále nové a nové tvorivé nápady. V prípade Katedry jadrovej fyziky sú mnohé z týchto atribútov už vopred predprogramované na úspech - dokonca aj v tak citlivej oblasti, akou sú financie, si katedra vždy vedela významne zlepšiť svoj rozpočet. Preto mi dovoľte iba zvyčajné živijó, mnoga ljeta, mnoga ljeta živijó.